Foto: Pravda - Robert Hüttner
Jej modlitebňou sa stala kuchyňa. Rozľahlý dvor bol plný sliepok a husí. Keď sme sa na jeseň u nej ukázali, jedna biela krásavica sa vždy ocitla na pekáči. Keď to po polstoročí porovnávam, tie húsky neboli pripravované na dnešný „gróbsky“ spôsob. K husi i jej pečienke sa podával chrumkavý domáci chlieb a kyslá považská zelenina. Dominoval v nej karfiol. Karfiol, táto pôvodne stredomorská dobrota, sa však podával i k husacej pečienke. Že vás to prekvapuje? Je to nezvyklé, je to však chutné...
Je sezóna karfiolu, takže ideme na to. Karfiol narezaný na „hlavičky“ napred uvaríme v slanej vode. Môžeme do nej pridať i trochu mlieka. Husaciu pečienku pokrájame na plátky ako prst hrubé, posolíme ju a necháme slabú polhodinku odležať. Potom plátky povaľkáme v múke, rozšľahanom vajíčku a v strúhanke. Pečienku vyprážame v rozpálenej masti. Výpek, múku, smotanu a vodu potom rozšľaháme a pripravíme omáčku. Precedíme ju a podlejeme ňou kúsky husacej pečienky. Uvarený karfiol do „venca“ poukladáme na kraj vyhriateho taniera. A je to. Nalejeme si mladé víno ročníka 2013. Napriek tej nešťastnej trinástke nebudú to zlé moky...
Diskusia k článku