Fedor Malík:
Broskyňový chrbát

Fedor Malík, 15. augusta 2023     2 minúty čítania

Broskyňa (Prunus persica), ker či stromček z čeľade Rosaceae, milovali už prastarí Číňania. Pestovali ju viac ako pred päťtisíc rokmi. Dnes je obľúbená a rozšírená po celom svete.



Foto: Pravda - Ivan Majerský

Nenáročná na pôdu, citlivá na chlad a milujúca slnko. Jej plody sú príťažlivo šťavnaté a chutné a v neposlednom rade i vzhľadné. Povrch majú plstnatý, ale aj lysý (nektarinka al. nucipersica).

V ostatných rokoch nás prekvapujú "paraguajské" ploché broskyne. Sú neobvykle chutné a majú svojich obdivovateľov. My Modrania favorizujeme neštepené vinohradnícke broskyne. V našom chotári sú ich stovky. Na jar kvitnú hneď po mandliach a ich ružový kvet je nádherný. Dozrievajú ako posledné, až v čase oberačiek. Divé broskyne zbožňujem. Tohto roku však nebudú. Zmrzli. Budem sa musieť zaobísť s tými zo supermarketu.

Alebo, požiadam môjho priateľa Mirka Petrecha z Belej, by mi poslal za debničku tých svojich... S najkrajšími zasýtim vnukov a z menej vydarených upečiem koláč. Taký, aký kedysi u nás piekla učiteľka klavíra pani Taubingerová...

Takže poďme na to. Bude to broskyňový chlebíček pečený vo forme zvanej srnčí chrbát. Cesto si pripravíme z 15 g medu, 3 dekov práškového cukru, vajca, 20 dekov hladkej múky, 5 lyžíc mlieka, kypriaceho prášku, citrónovej kôry a vanilky. Vymastíme kovovú formu, "chrbát" upečieme a vyklopíme na dosku.

Keď vychladne, odrežeme zospodu cca 2 cm plát. Vnútro hornej časti opatrne vydlabeme a naplníme ho zmesou z kúskov upečeného cesta a práve navareného broskyňového kompótu. Nezaškodí, ak doň pridáte za kalíštek karibského rumu.

Chrbát posypeme práškovým cukrom alebo prizdobíme citrónovou polevou. Ponúkame ho však len dospelým. Pozor, je tam rum a v čaši máme naliate dvojročné Rulandské biele zo Šimlov, ktoré zrelo ešte v starom gaštanovom súdku modranského majstra Bakoša...





Diskusia k článku







 



TOPlist