Foto: Pravda - Ivan Majerský
V exkluzívnom šesťsto gramovom balení, na zadnom obale s vytlačenou informáciou v estónčine, litovštine, slovenčine, maďarčine, chorváčtine. Išlo o výrobok z lístkového cesta, plnený zmesou jabĺk a hrozienok (56 %), ktorý bol pekársky ošetrený olejom, emulgátorom, mastnými kyselinami, soľou, cukrom, škrobom, dextrózou, pektínmi, škoricou a prírodnou gumou! Stačí?
Stačilo rozpáliť rúru na dvesto stupňov, potrieť hlbokozmrazenú štrúdľu maslom a po polhodine ste mali dobrotu na tanieri. Áno, dobrotu… skutočne chutila a nebolo jej čo vytknúť. Dokonca ani cenu, dal som za ňu necelé dve eurá…
O pár dní som na štrúdľu opäť dostal chuť. Kúpil som lístkové cesto slovenskej výroby a zaplatil som zaň práve toľko, ako za tú hotovú „apfelštrúdľu“. Pozbieral som na rúne vo vinici popadané jablká, očistil ich, nakrájal, pridal za hrsť černíc, zosušených hrozienok tramínu a dve-tri lyžice pomletého modrého maku (blue popy seeds). Ten bol pred pomletím termostabilizovaný.
Cesto s plnkou som zroloval, položil na papier na pečenie, jeho konce potrel vodou a pritlačil. Hotová štrúdľa predsa len chutila troch inak. Nebola tak vzhľadná ako tá alpská, ale v ústach sa rozplývala. Aj mojim vnukom sa akosi viac (po modransky povediac) „zamlúvala“. Napokon, veď sa zapíjala čerstvo vylisovanými jablkami, ktoré rastú na našej kamenici v Tégliku už dobré polstoročie...
Diskusia k článku