Náhla zmena chuti

Ja si myslím,že s tým treba ísť k lekárovi,možno to nič nie je, ale môže to súvisieť aj s poruchou funkcie štítnej žľazy a tá spavosť s nedostatkom železa.Moja známa mala takéto problémy,všetko jedlo si dávala do chladničky,skrátka jej chutilo len studené a niektoré potraviny ktoré mala rada,doslova začala neznášať.Potom jej zistili poruchu funkcie štítnej žľazy,dostala lieky a všetko išlo do normálu.Ale možno je to len také vymýšľanie,mužova babka sa dožila 93 rokov a sediac v kresle predriemala celý deň,ked sa prebrala ani nevedela či je noc,alebo deň.No a čo sa jedla týka,lúbila sa najesť,hlavne koláčov,to aby mala stále,alebo pagáčiky,tak sme jej nosili,no a viem že raz zahlásila že už jej to nechutí,že už nechce.No a svoju dcéru,moju svokru,ktorá ju opatrovala,veľa krát aj sfúkla,že čo to navarila,že sa to nedá jesť a že už ani variť nevie!!Pritom to bolo ako vždy,len babke sa akosi zmenili chute.No a moja mama,ked je príliš ospalá,je to väčšinou pre nedostatok železa v krvi,ale aj na to sú lieky.Asi som ti moc nepomohla,ale aspon tolko moje postrehy.Prajem tvojej mamičke hlavne vela zdravia a aby to nebolo nič vážne a nech sa ešte spolu potešíte.Lebo ako sa hovorí - do vtedy sme detmi,pokým máme rodičov.:-))

Margaretka, bola som u lekára, komplet vyšetrenie má za sebou, cholesterol 3.8, všetko akurát, calium super, železo detto. Skôr sa obávam, že to bude prirodzené k jej veku, pomalý odchod. Tažko sa o tom píše a robia nejaké závery. V poslednej dobe má aj chvíľkové výpadky pamäte, čo sa jej nestávalo doteraz. Ale čo je najhoršie, všetko vníma, berie na vedomie a minule mi povedala: Vieš čo je nového? Úplne osprostievam, stávajú sa mi také veci, že sa nestačím čudovať.Inak, tá štítna žľaza , hm... myslela som už aj na to, ale lekárka sa nezmieňovala, že by niečo nebolo v norme.
ďakujem ti za príspevok, človeku je hneď ľahšie, keď nemusí o tom len dumať, ale sa aj trošku zverí.

Toto iste @arasidka sme prezivali so starkou a teraz aj s mojou 80 rocnou mamou...starka dostala chut na pomarance a ked sme jej ich doniesli ani sa ich nedotkla,nemala uz na ne chut,tak to islo so vsetkym,maloco zjedla a co ti poviem islo to od desiatich k piatim....mama ta mala po 3 detoch cely zivot nemala viac ako 48 kg,uz dlhsi cas teraz vazi 38 kg,pravda je,ze je malicka ale aj tak...cele dni prespi,ale potom je cipernejsia,ma lepsie dni a ma horsie dni,mentalne je na tom ako mladica,nema absolutne ziaden problem,po telefone povies,ze mladica,ale telo chatra...za cely den zje dva sendvice s maslom a kavou,polievku, a niekedy a jednu tabulku horkej cokolady,tym sa zivi cely zivot... a niekedy do nej vopchame nasilu smotanovy biely jogurt...mrazak plny masa a do chladnicky sa neda uz niekedy nic vopchat,taka prepchata ale ani sa toho nedotkne..

Mila @arasidka , myslim ze si to presne vystihla slovami "Skôr sa obávam, že to bude prirodzené k jej veku, pomalý odchod. " S mojimi pacientami som to zazila velakrat ...Neries to nejako radikalne , mamicka ma svoje roky a takyto stav v jej veku nie je nic nezvycajne . Vyhovej jej v com sa da a zmier sa s jej stavom . Nie vzdy nase dobre mienene usilie prinesie aj spokojnost druhej strane . Mamicka sama citi , ze jej prirodzene ubudaju sily a su s tym spojene aj take neprijemne veci ako strata cuchu , chuti , sluchu ....telo jednoducho svoje odpracovalo a teraz uz riesi iba najzakladnejsie funkcie . Je tazke sa s tym zmierit pre teba a este tazsie pre nu samu .Ale taky je uz zivot . Nuz ... pravdu ma veta :"Proti veku nieto lieku " .

@arasidka mam pocit akoby si opisovala mojho deda, ktory mal tento piatok 94 rokov a ktoreho uz 8-mi rok opatrujem...nechcem ta strasit alebo zavadzat, ale strata cuchu je prvotny signal, ze prichadza Alzheimer a presne toto mame aj my, ze deduska ked niekto vidi, tak ma pocit, ze ma min o 10 rokov menej, je ako drevorubac a pritom chradne, taka ta dlhodoba pamat funguje, ale kratkodoba je uplne nanic. ma svetle chvilky, kedy sa postazuje, ze "osprostievam" vtedy mu dohovorime, ze uz von moze sam ist len okolo domu a on pritakava potom nastane zlom a sadne na autobus a zrazu je dezorientovany...a stale tak dokola. A s tym spanim detto, pokazde ked pridem a to za den aj 10x (sme dva byty vedla seba) tak podrimuje, ide si pospat poobede a vecer ked ma pocit, ze nic nie je v telke nema problem ist spat skor ako moje male deti....a takisto sa tazko prebera az ma uz niekolkokrat vystrasil. Tak skus pogooglit Alzeheimera ci v tom neuvidis mamicku. Kazdopadne jej prajem este vela zdravia a tebe veeelaaa sil a pevnych nervov!

babidka, snažím sa to tak brať, už som písala, že som dlho prežívala takýto stav s babičkou, maminou mamou, ktorá sa dožila 85 rokov. Tam tiež prichádzala strata čuchu, a ostatné veci postupne. Prežívala som s ňou i jej nočné živé sny, ktoré teraz zažívam aj s mamou. Dokážem to spracovávať psychicky a fyzicky tiež, lebo je to "záber". Už dva týždne zdieľa spoločnú domácnosť s nami, neskonale sa ospravedlňuje, že robí problémy , atď... atď. Vedieme debaty , otvorene rozpráva o veciach , ktoré by som ešte pred rokom slovne zaháňala, ale akosi sme si obe zvykli, že je to príprava na akúsi ďalekú cestu. A pritom to človek ťažko znáša, aj keď si uvedomujem, že jej dlhý život musí raz prísť k cieľu. A ako som už raz písala - učím sa. Učím sa tak, že vlastne ju sledujem, čo sa s ňou deje, čo ako robí a koná , s tým vedomím, že ak môj život prejde do štádia "zhodnocovania, čo som kedy ako urobila mohla som aj inak, čo som kedy pokazila a nemusela som....", že by som chcela byť tiež taká dobrá, trpezlivá a vo všetkom vďačná, ako sa ona každý deň stavia k životu.

Cuckasiska, tiež krásny vek . A tiež ťa obdivujem, pretože ja opatrujem mamu už tretí rok, ale nonstop iba dva týždne. Mama vyzerá skvele, dbá o seba, chodí vkusne oblečená a teší ma, že moje vnúčence vždy povedia, že babička voní. Ale na rozdiel od tvojho deda, mama stráca fyzickú silu a už sa pohybuje len po byte. Ak je trošku na tom lepšie, dostanem sa s ňou iba za dom - na lavičku. Cesta domov je omnoho ťažšia. Alzheimer nie je u nás neznámy, obe jej sestry zomreli na následky tejto diagnózy. Lekárka skonštatovala, že tento stav ktorý prežíva, je prirodzený k jej veku a mám sa s tým vyrovnať, že jej odchod síce nemôže predurčiť, pretože nemá choré žiadne telesné orgány , ale môže sa TO stať v každej chvíli.Iste, povedala to odbonrejšie, ale ja to slovne zjednodušujem.
P.S. Jednoducho povedané, už len táto debata medzi nami, mi trošku pomáha, lebo ma to zmáha po každej stránke. Ale mám skvelého manžela, a syn je nápomocný tiež, keď príde domov z wellnesu, kde pracuje ako masér, vždy sa jej trošku venuje a mama pookreje a potom - sa držte - ide na balkón a zapáli si cigaretu!!!!
Ale uš any tý cigarety mi nechucá - a to je - ZLE! Doteraz sme vraveli, že pokým jej chutí nejaká tá cigaretka, tak je dobre.

Arasidka, presne si opísala všetky!!! symptómy , ktoré sme pozorovali na našej mamke. Začalo sa to po smrti môjho otca, čo bol akýsi spúšťač všetkých jej problémov. Dovtedy čiperná žienka, ešte ma tromfla, aj by ma 100 x preskočila ,a začala po 84-tom roku života chradnúť, s tým "studeným-teplým" ma vedela priviesť do vývrtky. S čajom ma poslala do kuchyne aj 10x, lebo raz bol studený,potom horúci, potom málo cukru, veľa atď. To trvalo až do obeda, ja som sa nestihla veľakrát ani naraňajkovať a ona už pýtala obed. A všetko začalo od znova, až do samého večera. O rok na to nám povedala, že ona už chce"odísť", a tak sa stalo. Ako sa hovorí, zomrela po otcovi "do roka a do dňa". S tým už nič nenarobíš, len sa priprav na čoraz horšie stavy,bohužiaľ. Prajem ti pevné nervy .

asi ta nepotesim, ale aj ja obavam, ze mas pravdu s tym prirodzenym odchodom, presne tak sa spravala moja babka, u nej to zacalo vo veku asi 90 rokov a dozila sa 92, najhorsie na tom bolo to, presne ako pises, ze si to uvedomovala a posledne roky uz skoro ani nechodila, bola sama z toho nestastna, bohuzial je to na svete tak, ze nik tu nie je vecne, vsetci to vieme, ale ked to pride na niekekoho nam blizkeho, odmietame sa s tym zmierit. Som sa trochu pobavila na tej cigarete, lebo zas moja teta fajcila este asi 5 min. pred smrtou :-), viem, smiech cez slzy, ale zas na druhej strane, moj otec fajcil skoro cely zivot aspon 30 denne a ked mu prestalo chutit, tusili sme, ze je zle a tak aj bolo, takze s tou drogou je to asi u kazdeho inak. Takze mame prajem aby si pofajcievala co najdlhsie :-) a tebe pevne nervy, budes ich potrebovat, bohuzial

@arasidka Tvoja mamina sa nudi... Nudi sa na starobu. Ma pocit neuzitocnosti. Nema ziadne "ulohy". Ja som toto videla na mojej prastarej mame, ktora zomrela ked mala 97.
Je krasne, ze si s nou... skus jej najst nieco co ju bavi, ... mozno sa rada stara o kvety, alebo rada nieco tvori... alebo nech Ti pomoze s varenim... nech len cosi miesa, alebo tak.
Treba jej dat do dna nieco, co jej zvysuje chut do jedla a do zivota.
Mozno to takto znie nepravdepodobne ako pravy dovod, ale skus to. Uskodit to nemoze, len pomoct.

Stari ludia uz nemaju tolko vitality, castokrat len spomienky na to "co robievali". Mnohym starym ludom chyba napln v zivote.

aj kamaratky v tom veku, ci zaranzovanie stretnutia so starymi znamymi vitalnejsimi, pomaha... ak niekoho takeho ma. Poklebetit si:)

elixir - naša stará mama Terezka bola ľudová výšivkárka, akotak ju to živilo celý život. Všetko to naučila svoje tri dcéry, ktoré vedeli prenádherne vyšívať, odkrojov cez obrusy , slovom všetko. A to aj mame zostalo celý život. Svet látok, bavlniek, priadze ju obklopoval celý život. Príbeh o mojej mame je v tom iný od viacero žien, že náš ocko bol veľmi vážne chorý od mladosti. Viac ako polovičku nášho spoločného života sme boli bez neho - na jar a na jeseň býval v nemocnici niekedy aj pol roka. Mame nezostával nič iné, len ho vedieť zastúpiť aj doma - u nás sa nedelila ženská a mužská robota. Keď som mala desať rokov, vedela som narábať so sekerou, naštiepiť triesky a než prišla mama z krajčírskej dielni domov, už som mala v šporáku zakúrené, byt sme so sestrou trochu obriadili a keď sa vrátila domov mama, už sme sa učili . Trošku sme si posedeli a mama znovu sadla za šijací stroj a šila do nemlátom až do polnoci. Ak bol ocko doma, pomáhal jej, naučil sa varitť - bo naša gazdinka domáca, požehlil jej prádlo , nakúpil. A mama šila a šila, aby priniesla domov pár koruniek, ktoré ocko vyrobiť nemohol. Ocko ale neotáľal a nestonal, naučil sa vyrábať rôzne výrobky z dreva a to vedel speňažiť. A mama sa to naučila s ním. Vždy mala umelecké cítenie a tak sa dopĺňali navzájom. Keď ocko ako 54 ročný odišiel navždy, mamina zostala sama. Nevzdala sa, partnera nehľadala, lebo - ako nám vždy tvrdila - po dobrom mužovi by už druhý taký dobrý nebol :) A to mala 5O rokov! A bola šumná baba, stará sokolka, ohybná a čulá. Keď prišla do dôchodku, ešte šila, ale so svojou sestrou - vraveli sme im Danka a Janka, každé ráno okolo šiestej už aj kráčali vinohradmi do lesa - byliny,hríby, šípky a na jeseň, keď sa otvorili vinohrady po oberačkách, chodievali na "obstrléze" a dorábali si spolu každý rok ale pätdesiatlitrov vínka, vraveli sme mu "Malokarpatský výber". Nie pre seba, obe alkohol neznášali, ale pre nás, raz jednému za fľaštičku, raz druhému. A medzitým vyšívali - "Richelie", či ako sa to píše, same si to vyznačovali na plátna, medzitým na jeseň spracovávali šípkovú dreň, spolu piekli oplátky k Vianociam, lebo to je naša tradícia už od Márie Terézie hádam...
Keď mala osemdesiat rokov, vyliezla na strom a oberala, či už čerešne, či slivky. A už som to spomínala - všetko, čo kedy za dlhé roky naplietla - viď avatar - to je jej tvorba - to si ona uplietla šaty, tak to začala párať a pliesť z toho deky. Ešte teraz v izbice na ňu v košíku čaká jubilejná l5 deka, ktorá tam zostala ležať, lebo mama nevládze a oslepla na jedno oko. Ale i tak berie ihlicu alebo ihlu do ruky,potom, ke´d je deka hotová, tak ju ručne podšívame klasickou dekou, ktorú dostať v KIK za pár grošov. Ešte dva týždne dozadu, hoci bolo horko, plietla deku - Z JEDNÉHO KUSU - na točenej ihlici mala 3OO očiek!!!!A viedli sme dišputy - akou dekou to podšijeme, aby bola pekná. Jej motto je: keď nebudete erbuvat moje štrikované svetre - dostanete šeci "novú" deku".
Lenže síl ubúda, pred pár dňami som ju našla ležať pri TV v mojej izbičke, ruky nad hlavou, myslela som, že ako obvykle aj teraz cvičí - a ona mi hovorí : Scem navlézt do ihly, ale jakosi mi to ne a ne sa podarit...
Rozpisujem sa tu vo veľkom, ale ide to so mňa ako zlá para, odľahčujem si týmto spôsobom,púšťam ventil, prepáčte mi.
Dnes mi ju navečer privezú, cez víkend si ju vzala sestra k sebe - s tým, že dokončujú vyšívané podušky a nevedia si rady , ako ju obšiť !
Pred pár dňami mi len tak večer povie: Ančika, veru nevím jak budem tento rok péct oplátky. Tak som jej povedala, že sa uvidí, veď budeme spolu piecť, a keď nebude vládať, tak ju vymením. Čo iného jej mám povedať, keď vidím, že síl jej ubúda?
Blíži sa jeseň, v chotári sa ukazuje dobrá úroda šípok . A ona si vzdychne: ančika, já nevím, ale tento rok už na tý šípky nepojdem...
Neboj mami, odvezieme ťa, ( čo robíme už tri roky), sadneš si tam do toho kresla, my budeme oberať a ty ich budeš v debničke preberať a čistiť. A to ju drží nad vodou - teší sa.
Elixir, tým som ti chcela povedať, že je činorodá, má svoje plány, vie
o nich hovoriť, hoci niekedy s obavou, ale slabosť je taká, že len čo doje raňajky, už ide odkväcnúť, zbledne a musíme ju odviezť do postele.A spí dve-tri hodinky. Navečer, keď je na balkóne sviežo, sedíme a sedíme, niekedy obe čakáme syna, kedy sa vráti pán masér z roboty, a potom ešte hodinku sedíme spoločne a babina vybafká aj tri cigaretle - ožíva a niekedy zaspáva aj o jednej v noci. Bez problémov, ľahne a už spí.
Viem, že sa stav nebude lepšiť , keby to trvalo ešte aj rok,dva,tri...
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

A čo je mojím veľkým prianím? Aby mamina odišla z tohoto sveta tak, ako jej mama. Doma - v kruhu svojich detí, a nie opustená v nemocnici. Lenže, to nie je kúpiť nové šaty, neviem, ako sa k tomu postaví " SÁM ŽIVOT".

Pozehnany vek! Mne raz jedna liecitelka povedala, ze u starsich ludi strata chuti suvisí s pecenou a celym traviacim systemom. Mozno by stalo za to, detoxikovat pecen DOBRYM a KVALITNYM aloe vera. To dodava vitalitu organizmu. Treba byt trpezlivy, nebude to o mesiac. A k tomu pridat bylinkove caje na regeneraciu pecene, pankreasu...
84 rokov je pekny vek ale ja by som sa este nezmierovala s prirodzenym odchodom...
Manzelov otec ma 92 rokov a teraz cez vikend sa pochvalil ako mu chuti jest! Kratkodoba pamat sice nefunguje ale dedko sa ma dobre, chodi, pozera telku, lusti krizovky.

Komentár od používateľky @pusta : @ara šidka, rada by som ti pomohla. nechcem tvrdiť, že tvoja mamička má Alzheimerovu chorobu, ale tento článok som našla na nete a sú v ňom užitočné rady, ktoré by si mohla využiť, prosím, prijmi to ako moju snahu poradiť ti niečo dobré a možno tam nájdeš, čo potrbuješ.
 www.sandoz.sk/home.php?id=90&category=4&subid...

Takéhoto dedka máme v rodine. Má 94 rokov, býva spoločne v jednom dvore so synom a tak je oňho dobre postarané. Každé ráno sa došuchoce nevestičke do kuchyni a už medzi dverami jej vraví: Mala by si ma už konečne s nejakou lopatou doraziť...
Keď tam prídem na kus reči, dedulo počuje hlasy, tak sa došuchoce a než za hodinu odchádzam, dedkovi svietia oči, zasmeje sa,ožije. Ale potom odšuchoce späť do svojho bytíku a ide si postonkať, kedy ho už niekto s lopatou dorazí....
Trenčanka, ešte na dokreslenie môjho príbehu - mamina je z rodiny ich generácie posledná. Aj keď bola najmladšia z detí, prežila všetkých, dokonca i všetky svoje kamarátky a z krajčírskej dielne, kde celý život pracovala, zostala iba ona jediný pamätník.
Súrodenci pomreli jeden po druhom dosť tragicky, sestra o dva roky vyskočila z okna v pokročilom stave Alz., rok sa trápila potom na lôžku, a druhá sestra, s ktorou prežívali posledné roky života, zomrela podobne, len na šťastie ju v poslednej chvíli stihli stiahnuť z balkóna dolu. Všetci boli síce v požehnanom veku, ale mamina ich predčila dĺžkou svojho života.
Ono treba začať od seba, musím sa vyrovnať s tým, že raz tento stav musel prísť, strata síl, strata rôznych funkcií tela. Je zaujímavé, že všetko , čo sa s ňou deje, už poznám, presne takto to prebiehalo s babičkou Terezkou, dokonca podoba týchto dvoch žien je taká dokonalá, že keď mamu pozorujem, ako drieme, alebo ako rozpráva, vidím jej mamu v živom obraze. A tak trochu sa usmievam, keď si poviem, tak toto budem aj ja raz - takáto - len to dožiť :))) A tým, že som jej súčasťou života, tak ako kedysi za mlada bola jej mama mojím "štvrtým babatkom", tak si vravím - dievča - uč sa, najťažšia skúška života ťa ešte len čaká ! Z predmetu: STAROBA.

redakcia - ďakujem za radu, a zároveň sa ospravedlňujem za danú tému, hoci nie je o varení, ale čosi zo života. Alzheimer je sviňa choroba, hnusná,prašivá vec, každá rada je potrebná, pretože táto diagnóza sa čím ďalej, tým viac rozlieza po svete.
a nikto z nás nemôže povedať, že bude robiť všetko preto, aby sa jej vyhol.

@arasidka : Tvoja mamina je velmi obdivuhodna zena... ale to Ti asi pisat nemusim...
Dufam a drzim vam palceky, aby sa jej polepsilo.

Ja som vďačná každému, kto zdieľal túto tému so mnou. Práve chystám moju izbičku, keď sa vráti, nech si môže" friško lehnút, lebo sem na nyšt".
O týždeň ideme do Krkonôš, vraj aby som sa zrelaxovala. Vieš, čo je na tom najhoršie? Že ja sa už po tri roky nedokážem odviazať, ani uvoľniť a hoci viem, že sestra sa o ňu postará, aj tak to neviem z tej kotrby dať von :))))

Toto sú tak krásne príspevky, až má pália oči. Prispela by si pár vetami o mojom oteckovi, ale plakala by som. Chýba už tri roky. @arasidka užívaj si chvíľky s tvojou mamičkou čo najviac, povypytuj sa jej všetko čo sa raz už od nikoho nedozvieš. Bohužiaľ taký je život. Ja som veľa vecí nestihla, u nás sa život zmenil nečakane behom jedného večera. Želám ti veľa síl fyzických ale najmä psychických. Z tvojich viet cítiť, že tvojej mamičke je s vami krásne, je obklopená milujúcimi a pozornými blízkymi.

V možno tu bude oveľa dlhšie ako by si si myslela. Držím palce.

milá @arasidka asi ti vôbec nepomôžem, ale nedá mi aby som ti nenapísala... náš otecko má krásnych 90 rokov, je chvalabohu zdravý, čiperný, býva u sestry a je o neho dobre postarané. Pochádza z veľmi silného a zdravého rodu kde sa všetci dožívajú vysokého veku... takže ako vidíš ja ti neporadím, pretože som sa nikdy nemusela o nikoho starať, mama nám odišla mladá a veľmi náhle.... prečítala som si všetky príspevky, slzy sa mi tisnú do očí, viem, že je to bolestné dívať sa ako niekto koho milujeme pomaly ochádza.... ale všetky príspevky, aj to čo si ty tak krásne a z veľkou láskou napísala, majú niečo spoločné.... a to je obrovská úcta, láska ktorú prejavujete svojim rodičom a ochota obetovať sa pre svojich najbližších.... čo by som ja dala za jeden jediný deň ktorý by som mohla stráviť s mojou mamou... smrť možno nie je zlá, určite nie pre toho kto odíde, ale zlá je pre nás ktorí zostávame a musíme sa so smrťou najbližších vysporiadať... a mne tá moja dobrá mama chýba každý deň, každý deň si na ňu zmyslím, sníva sa mi s ňou... a to je už tridsať rokov pod zemou
prajem tvojej maminke ešte veľa krásnych dní a čo najmenej trápenia a tebe prajem veľa síl a užívaj si prítomnosť svojej mamy dokiaľ sa dá ...

Dievčatá tisnú sa mi slzy do očí, keď čítam vaše príspevky, nakoľko sme si podobné trápenie prešli aj my. @arasidka , @cuckasiska , @marianne69 a všetkým, ktorí s láskou opatrujú svojich blízkych prajem veľa fyzických a psychických síl.

@arasidka ,je to ťažké,ale aj taký je život...Môj otec takto "šikanuje" mamku už 2 roky;raz je čaj splesnetý,ráno povie,že chce ryžu,na obed,že pýtal zemiaky,nevie sa sám obslúžiť a všetko ho rozčúli.Neviem,ako to zvláda,obdivujem jej trpezlivosť a zlaté nervy.Reaguje na všetky podnety (zakašľanie,zachrčanie),sama má problémy s kĺbami a keď mu dohováram,tak mi povie,že mamka je predposr...tá,nič sa nedeje.Obdivujem túto obetavosť u všetkých a len dúfam,že sa to neprejaví aj na ich zdraví.Želám veľa síl aj vám.

@arasidka , je dobre že si sa zdôverila do zážitkov tvoju starosť o maminku , každý prispievajúci koment má niečo spoločné s tvojim príspevkom , na záver môj čerstvý zážitok,;
sedím si na terase , chystám marhule na lekvár , pritom mi hlavou prebehne kopec myšlienok , tu si spomeniem na otca , moju maminu , ako sme spolu čistili , či hrášok alebo lusky , ako sedela v kuchyni pri okne a spolu sme drkotali , bolo toho veľa , boli sme jednoducho stále spolu.
Ako som si pritom spomenula na maminku , začali sa mi slzy kotúlať po líci a lejú sa ako vodopád, tu ide manžel okolo , pýta sa čo plačeš? hovorím , spomenula som si na mamu , veľmi mi chýba, viete aká bola odpoved?
Treba si vážiť a tešiť sa , pokiaľ žijú a sú medzi nami , teraz už plač nepomôže.

Jerica, svojím spôsobom to, čo povedal tvoj manžel, je pravda. Nepomôže to, ale i takýmto spôsobom sa človeku uľaví. Môj otec zomrel ako 54 ročný, ja mám dnes už šestdesiat a sú chvíle v živote, keď mám jasnú predstavu, že ho cítim a vtedy si poviem: "Tati, no vidíš, dnes som už staršia od teba, ktohovie, dnes keby sme spolu debatili, viacej by sme si rozumeli, ako keď som začínala žiť svoj vlastný život". A sú chvíle, keď na zlomok sekundy pri nejakej činnosti prebehne mnou akoby blesk pocit, že tento pohyb rukou, či telom, mi pripomenie jeho, akoby to robil on.
Mamina už sedí pri mne, je teraz v úplnom poriadku, čulá a chce sa jej rozprávať, je to jej chvíľa, keď sa jej tlak upravuje, a západom slnka do nej vchádza sila. Darmo, doobedie je jej časom odpočinku. A ešte jeden moment - keď prší, vtedy jej je dobre a taký pocit mám aj ja, keď vonku leje, cítim sa ako ryba vo vode.

prezivali sme v rodine podobne stavy nasi straki a v roedine sa dozivali veku do 100 rokov. podobne problemy, dokonca aj so spankom - prestali takmer spavat. Jedine starka, ktora sa dozila tej stovky odisla v spanku vo svojej posteli najedena a vyspata. U starsich ludi je aj problem v tom, ze uz vacsinou nemaju svojich "kamaratov" a aj ked rodina funguje dobre- zacina im to chybat a chcu pokojne odist.
citim s tebou.

@arasidka , k zapojeniu sa do diskusie ma inspirovala @trencanka , mohla by si sa pokusit mamicke doplnit stravu o mlady jacmen, pripajam aj link, pre viac informacii,
 zelene-potraviny.com/Mlady_jacmen.htm...

pripadne daj zistit,/aj ked ste absolvovali lekarske vysetrenie/ ci ma dostatok vitaminu D,
mozno som ti trosku poradila, obom vam zelam pevne zdravie a vela lasky:-)

nadia, aj toto je dobrý nápad, preštudujem. Už istý čas každý deň užíva aj Ginko, ktoré jej odporúčala lekárka. Vzhľadom na to, aký bol prednedávnom jej stav, zdá sa, že skladba liekov a vitamínov sa odzrkadlila na prechodnom zlepšení. S D-čkom nemá problémy, a okrem toho jej obľúbenou zložkou stravy sú v poslednej dobe ryby, obzvlášť miluje zavináče, alebo klasicky vyprážané kúsky ryby.

@arasidka , z tvojho casteho spominania tvojej mamicky je vidiet velku lasku k nej... Nevies, ci jej vysetrovali aj vitamin B12? Nestazuje si aj na bolest v jazyku? Nema ho taky cerveny? Snazim sa len rozmyslat s tebou, ze cim by to mohlo byt... Pri nedostatku vitamnu B12 moze aj jazyk boliet a vtedy by bola strata chuti do jedla dost mozna. A k priznakom patri aj unava, spavost... A zhorsena pamat a demencia (ako ona sama spomina, ze osprostieva) nemusi byt sposobena len Alzheimerom, ale moze byt na vine napriklad aj nedostatok B12. Ale je dost mozne, ze to je, ako spomina @babidka...Casto to tak byva, ze starsi ludia jednoducho stratia chut a silu ist dalej. Uz ich to ani nebavi, vzdaju to. A potom uz mozes robit, co chces...nepomozes si. Stretla som sa s tym v praxi uz casto. Prestavaju jest, prestavaju pit, nic ich uz nebavi. Rodina moze robit cokolvek. Nepomozu si. Vtedy je najlepsie to respektovat, aj ked je to akokolvek tazke a sposobuje nam to bolest. Mila @arasidka , citim s tebou a s tvojou mamickou.

Sedím za počítačom, čítam vás ... a viete, čo robí moje bábo? He he hi, sleduje film Dobrý striptér! Dívam sa na ňu a v duchu sa usmievam - oči jak granátka, spokojná a "nema problema" :)) Kiež by to bolo aj ráno, ale čo, prespí pol dňa a bude poobede zase jak prepelička - aspoň do polnoci :)) Ráno príde moja malá vnučka, babka bude mať výbornú spoločnosť, už ich vidím, ako jej bude rozprávať ako sa stará o koníky a bude maľovať do roztrhania tela. Tak dobrú noc

Ako plynie život, každý sa s tým stretneme v nejakej podobe. To by sme museli byť stroje, aby nás to neťažilo, Ak sa ti len milimeter uľaví, keď to napíšeš, tak aj to je niečo. Moja babka bola ku koncu na tom podobne, rozum úplne čulý, telo pomaly viac a viac šetrilo sily. Aj lekár povedal, že ak sa k tomu neprimotá nejaká choroba, tak to býva, telo za každú cenu chce ochrániť mozog a preto iné vyraďuje. Ale boli lepšie dni a horšie dni, niekedy aj lepší týždeň-dva. Zdalo sa mi, že keď je škaredé počasie, nízky tlak, tak vtedy to bolo horšie. Aj teraz s mamou sa mi to zdá, dostala sa z mozgovej príhody veľmi dobre, ale aj tak telo zostalo oslabené. Ruku a nohu na jednej strane ani nepíšem. Ale niekedy má dni, že nevie nájsť slová, alebo sa jej pletú, väčšinou povie pravý opak toho, čo chcela. Niekedy je zas celkom ako predtým. Pomaly tých popletených dní pribúda a potom sa hnevá, keď si to uvedomí. Vždy mala horúcu krv a teraz je zimomrivá. Všeličo je inak. To ešte zďaleka nemá taký vek. Treba si len želať a dúfať, že bude čo najviac tých lepších dní.

Ako som moju mamu dnes v noci zachránila: " Páni, páni - prečo ma vyháňate? DObre, dobre, ale prosím vás, musíte brať do úvahy, že som stará a ledvaj z postele zleziem... uhm, uhm,l...jaj , jaj, veď už idem..."
Zobudila som sa na tento zvláštny monológ, dívam sa, mama stojí v izbe a rukou šmátra po stene: Bože, aká je tu hmla, ja ten vypínač nenájdem...
Predsa sa jej to podarilo, svetlo svieti, mama stojí prestrašená pri dverách a spoznáva ma: Chválabohu, že si tu, si ma zachránila, boli tu dva ja chlapi, jeden ozrutný a ten druhý taký maličký pri ňom a doniesli nejakú veľkú škatuľu a začali ma vyháňať, že tam nesmiem zostať, a já som ich prosila, že už nevládzem......" Rozospatá som ju chytila za ruky a odviedla do postele, ešte že som bola po ruke :)

Takzto sledujem tieto jej živé sny a trošku sa v nich už vyznám.Podľa deja viem rozoznať, kedy je sen neškodný, alebo už útočí . A tento bol jeden z tých horších, keď ju dokáže zdvihnúť z postele, poslúcha príkazy niekoho. Možno keby bola doma, tak nielen z postele odíde, ale aj z bytu rovno do noci.
I toto je signál, že zdanie klame, t.j. - keď je cez deň celkom vyrovnaná a nikto, kto toto s ňou neprežíva, by neveril,že jej živé sny sú tak silné,že ich prežíva "tak skutočne".