Rôzne

Krátky príbeh , drobná rada a otázka !

stefanm - fotkastefanm, 13. februára 2013

Príbeh :
...a počas vykonávania povinnej základnej vojenskej služby som bol zaradený na funkciu – zdravotník - . Okrem iného , som mal na starosti aj zdravotné zabezpečenie miestneho futbalového družstva . Chodili sme po celom Juhočeskom kraji , hrali krásne vidiecke zápasy a po ich skončení sme mali v reštaurácií predplatenú večeru . Samozrejme vždy – vyprážaný syr ,hranolky , tatárska omáčka a po výhre veľké , po remíze malé pivo a po prehre kofola . Nikdy nezabudnem na situáciu , keď hneď na začiatku jedného zápasu ostal náš hráč ležať na zemi . Kričal od bolesti , rozhadzoval rukami ako by už konal a to všetko pred tribúnou kde bolo najviac divákov . Zobral som si pripravený lekársky kufrík prvej pomoci a vyrazil k nemu . „Kotník , kotník , ko-kotník“..... koktal a tak som pochopil , že mu tou zázračnou vodičkou v spreji treba kotnik postriekať aby ho bolesť čo najrýchlejšie prešla . Lenže , keď som kufrík otvoril miesto veci prvej pomoci sa na zem vysýpali príbory , mištičky , tácky , poháre a zaschnutou plesnivou tatárskou omáčkou zagabane taniere . Celá mužstvo stálo okolo mňa , rehlilo sa , rozhodca sa rehotal do píšťalky a celá tribúna sa chytala za brucha , lámala v pase a uštedrila mi výsmech v „standing ovation“. Oni totiž týždeň pred tým mi obsah kufríka v tej reštaurácií vymenili , lebo vedeli , že si to nekontrolujem a nahrali to celé na mňa !!! Celý štadión sa pobavil , zápas sme pravdepodobne prehrali ale od vtedy som si už obsah kufríka pred zápasom vždy skontroloval .
Drobná rada :
Na tento zážitok som si spomenul včera , keď som dostal chuť na vyprážaný syr . A pretože v chladničke som našiel len tenký , platkový , na vyprážanie nevhodný syr tak som sa rozhodol , že to nevzdám a napadlo ma toto riešenie : plátky syra som potrel taveným syrom , spojil (zlepil!) ich spolu , obalil v bylinkovom cestíčku , vypražil a tak som si pochutil ako vtedy po futbale !









A otázka (?) :
Vyvoláva aj vo vás spomienka na nejakú prežitú situáciu chuť na nejaké jedlo ? Alebo naopak : vyvoláva vo vás chuť jedla spomienku na nejakú prežitú situáciu ? Porozmýšľajte a napíšte !

@zareaguj


Diskusia k téme

marcy
ako decko cestu z obchodu som si skrátila cez potok,sklo mi rozrezalo nohu,tiekla mi krvička :-(.....ja som si otvorila škoricový cukor,sypala ho roztrasenou rukou do pusy,že nech teda ak mám umrieť ,tak aspoň so sladkou,voňavou dobrotou, ktorá mi pripomína rodinnú pohodu,vianoce....hi,hi .....fakt som sa lúčila so životom :-)
abdul
Zemiakový šalát a rezeň. Čo rezeň, reznisko. V dobách, keď som mal vyfasovaný autobus, sa mi niekoľkorát pritrafilo v sobotu voziť svadby. Na dedine svadba pod 150 ľudí sa ani nerátala. Večera klasika kuracia s rezancami a rezeň so zemiakovým šalátom. Ja vyhladnutý, nabehal som sa, najprv na MNV, potom do kostola ( to všetko dvakrát ),potom k fotografovi, potom pre hudbu a furt niečo. Sadol som si ja po tom všetkom ku stolu a hybaj na vec. Šalátik fajný, doma robený, taký mastnejší - no balada. Rezeň hrubší, asi tak 1,5 centimetra, nevyklepaný na tenko, poriadny, sťa len hánkami roztisnutý. Ako letisko. Na tanier sa nič okrem rezňa nevmestilo. Rezeň na jeden a šalát na druhý tanier. Spakoval som to poctivo, aj ťažko na brucho bolo, ale nech aj bok vyvalí. Odvtedy žene furt prízvukujem, že rezeň musí byť na celý tanier a nie 100 gramový. Na tú hostinu rád spomínam a na ten rezeň ešte radšej.
jerica
@stefanm školská jedáleň & dukátové buchtičky , nepriateľ do konca života, aj teraz ma striasa , hoc som na sladké.Tvoj syr by som neodmietla .
denyany
mám len takú malú, matnú spomienku na babku, otcovu mamu-zomrela, keď som mala 3 roky... ale akosi sa mi tá spomienka prelína s vôňou a chuťou jabĺk dusených so škoricou a vanilkou. a viem, že je to pre mnohých asi zvláštne, ale u nich, v otcovej rodine, sa tieto jablká podávali ako príloha k mäsu a zemiakom, či ryži. a ja, keď cítim vônu jabĺk so škoricou, spomeniem si na babku a atmosféru v jej kuchyni. a táto kombinácia , aj iné, sladkého s mäsom mi chutí dodnes...
babidka
Otecko bol vasnivy hubar a tak sme mali vzdy hribov privela a pricasto :-) Az som sa raz prejedla prazenice s hribami a ...... vsetko co s tym suvisi:-) Odvtedy vzdy ked citim ze niekto prazi hriby aj s vajickami - utekam kade lahsie .Aj ked je tomu uz 50 rokov ! To aby som neskoncila v "onej" miestnosti s hlavou tam, kde ostatni usadzaju svoje zadky.... :-))
evusik
pred mnohými a mnohými rokmi (bože ako rýchlo ten čas letí) sme trávili celá partia Silvestra na chate... pretože sme už boli rodiny s deťmi o všetko muselo byť riadne postarané. Poskladali sme sa na poživeť, nakúpili a rozdelili úlohy. Kuchynka na chate bola malá a nedostatočne vybavená tak sme napiekli a navarili doma popredu. Nám sa ušlo urobiť zemiakový šalát, to si pamätám dodnes ako sme robili šalát do obrovského hrnca, ako na malú svadbu, odvtedy som už nikdy také množstvo nerobila.... no a kamarátka dostala za úlohu vypražiť rezne, mäso si nakrájala doma, naklepala a vyprážať mala až večer na chate - šak nech máme čerstvé... večer nás do kuchyne prilákala vôňa rezňov a my sme sa tam zliezali ako osy na med... samozrejme sme si uchmatli a.... nastal šok a všeobecné zdesenie... ešte sa nás chúďa stihla spýtať či ich nepresolila.... veru nepresolila, ona ich totiž tak strašne naklepala, že keď ich vysmažila neostala po mäse ani pamiatka... jedli sme len čisté opečené prejzle :-(
a od vtedy keď smažíme rezne, čo je u nás tak dva razy do roka, zrovna na Silvestra, tak si vždy spomenieme na papieráky, lebo ináč sme tým rezňom, vtedy na chate ani nepovedali... ale zjedli sme ich :-)
babidka
A este jeden minipribeh : moj muz je z dediny a moja svokra varievala v nedelu doobedu kuraciu alebo hovadziu polievku s rezancami . Ked sme kupili dom na dedine, prestahovali sa tam a v nedelu zazvonil kostolny zvon na bohosluzbu -moj muz zahlasil : " v nedelu doobedu ma v dome vonat kuracia polievka so zeleninou . A domace rezance ". Nuz , kazdu nedelu varim cele dopoludnie pomalicky masovu polievku so zeleninou a robim domace rezance :-) Ked som to vravela svojmu bratovi , tak pokyvkal suhlasne hlavou a pridal :" a risky s bandurkami" /rezne so zemiakmi/ : -))))
sovka62
Kedykoľvek si spomeniem na základnú školu, vidím omeletu plnenú špenátom, družinársky obed. Kuchárky vedeli, že špenát nebudem ani za všetko zlato sveta, takže pre mňa bývala bez špenátu. Lenže súdružka zástupkyňa sa rozhodla, že dozrie, aby sa v jedálni zjedlo všetko, dostala som príkaz tanier vrátiť a kuchárka dostala príkaz naplniť aj tú moju porciu. Sadla som si k stolu a jedla varené zemiaky. Súdružka zástupkyňa si prisadla a trvala na tom, že tú omeletu zjem! Keď videla, že sa jej nechytím vytrhla mi príbor z ruky, odrezala riadny kus a snažila sa mi ho strčiť do úst. Keď som zacítila vôňu špenátu, ktorý z omelety odkvapkával, prišlo mi zle a polievku aj zemiaky, čo som jedla predtým, som vyvrátila, čiastočne na stôl a čiastočne na parádny kostým krpatej, pehavej, hrdzavej súdružky. A konečne dala pokoj.
evusik
@sovka62 viem si to živo predstaviť ako súdružka vystrájala...
zaujímavé, že ja nemám žiadne negatívne spomienky na školskú jedáleň... asi preto, že naša mama bola doma a ja som do družiny nechodila :-)))))) a tak stráááášne som tam chcela chodiť, lebo všetci tam chodili len ja som musela domov, čo na tom, že na mňa čakal doma 100x lepší obed... nuž decko, až neskôr som si vyprosila, že môžem chodiť na obedy ale to bolo až na konci ZDŠ-ky
babav
@sovka. , moju dcéru (Evku) tak v škôlke nakrmila pani učiteľka privarkom z kapusty a odvtedy ju nemoze ani cítiť .Mne sa zase obráti žalúdok ,keď si čo i len pomyslim na čerstvo nadojene mlieko .Moj brat (v detstve )čakal naň rovno pri kravicke ,so salkou v ruke a pil ho ako vodu;-)
mracik9
Keď už spomíname na dobroty,tak u nás v rodine bolo zvykom,že na výlet jedine z rezňami.Mojím deťom to bolo jedno aké,ale bez nich si to nevedeli predstaviť.Kolegyňa sa stále smiala,že sme ešte len nastúpili do autobusu a naši už boli hladní,sedeli ako najposlušnejšie deti na svete z utierkou na kolenách,v jednej ruke rezeň a v druhej chlebík z uhorkou.To by ste mali vidieť,doma som ich naháňala aby aspoň niečo zjedli,ale rezne na výlete sú najlepšie na svete.
baculata
Jedlo a spomienky, u mna jednoznačne zemiakové placky, pečené po večeroch v letnej kuchyni,otec, mama, brat a ja, smiech, dobrá nálada, rodinná debata. Najlepšie placky široko daleko, otec z Kysuc mama z Oravy, ich jedinečnu chut mam aj teraz na jazyku. Ako rýchlo ubehlo odvtedy 50 rokov.
rennatte
ja si pri miešaní treného cesta, piškótového cesta alebo biskvitu,,,každý to volá inak,,,ale ide o miešanie žĺtok s práškovým cukrom na penu si spomínam, ako nám so sestrou babka vždy hovorila "dzífčence dajte tam o dve vajíčka víc, lebo polovičku žútek aj tak zlížete, nech vám aj do cesta neco zostane" a veru mala pravdu a čo sme sa tých domácich žútek navylizovali a kolko krát sme slépkam spod rici vajca brali ešče tepué,,,, ach jaaaj de to už je....a žáden cholesterol sme neriešili, lebo sme ani nevedeli co to je :-)))
marikafil
@sovka , si ma rozosmiala - ja som chodila do škôlky asi tak tri dni - bola som najmladšie dieťa doma (podľa mojej sestry horšia ako jedináčik, lebo ma rozmaznávali aj starší súrodenci) a náramne prieberčivá v jedle - jedna taká stará šedivá súdružka si povedala, že ma ona veru naučí jesť všetko - no, veru sa jej to nepodarilo - obed, ktorý mi natlačila do hlavy skončil podobne ako ten Tvoj špenát, ja som hneď nato ochorela, pár týždňov som strávila zase doma - po chorobe zase na dva dni do škôlky a choroba, tak sa mama rozhodla, že to so mnou vydrží doma. Život ma potom naučil jesť "skoro všetko", ale nátlak na mňa neplatil a neplatí dodnes.
sairaam
Pekné, ako vždy:-)))Ja mám tiež jednu spomienku spojenú s rezňom. Bolo to v roku 1979, pamätám si to presne, lebo som čakala syna, bola som v piatom mesiaci...:_) Boli sme s dedinskou organizáciou drobnochovateľov na výstave psov a mačiek v Brne. Nocľah sme mali zabezpečený v nejakej ubytovni pri Brne, na názov dediny si už nespomínam. Iba na ten rezeň! Po celodennom chodení sme boli veľmi unavení a hladní, čo sme si nabalili z domu, to bolo dávno pojedené. Keď sme sa večer o ôsmej doviezli k ubytovni, chlapi navrhli ešte návštevu miestneho pohostinstva, veď by bol hriech neochutnať ich pivo...:-))) Tak sme sa usadili v krčme, posádka celého autobusu. Miestni štamgasti nám ochotne uvoľnovali miesta pri stoloch, keď počuli slovenčinu. A krčmár - ten nemal chybu! Na nesmelú otázku, či by sa nenašlo niečo pod zub, odpovedal, že ak počkáme hodinku, tak nám pripraví "řízek s bramborama". Ľudia moji, po ôsmej hodine večer, neohlásená návšteva asi 40-tich ľudí v malej dedinskej krčme!!!Počkali sme radi, veď pivo bolo výborné:-))) A taký rezeň som v živote už nikdy nejedla. Veľký ako tanier, chrumkavý, s panvice rovno každému na tanier.
Dnešní podnikatelia by mali byť takto ústretoví. Bohužiaľ, s toľkou ochotou som sa naozaj odvtedy nestretla.
mimikuku
@stefanm - nedá mi neokokomentovať tvoj nápad so syrom...výýýborný...určite ho vyskúšam :-D
...a spomienky?...tých je veľa ale momentálne ma napadá jedna veľmi krásna...keď som ešte bola malé dievčatko s copíkami a červenými mašličkami v nich ,chodili sme často na návštevu k prababke.Bývala v domčeku a samozrejme mala záhradu s ovocnými stromami a kde tu rástli jahôdky a kooopec kyslýýýýých riiibezliii...a my ako správne deti sme si stále pytali niečo sladke...kedže vtedy nebolo v "móde"strčiť dieťaťu do ruky horalku alebo nejaky iný "super" výrobok...prababka nás poslala do záhrady nazbierať rííbezle...po namáahavej práci.....trhania ríbezli sme došli k babke s plnou veľkou miskou...tá ich posypala troškou cukru a nadávkovala nám ich do pohárov...a mali sme "sladkosť"..no tie ríbezle boli tak kysléééé že sa mi ešte teraz pri pomyslení na "sladkosť od prababičky" krútia uši dookola....a v súčastnosti?...ked vidím, alebo cítim typickú vônu ribezli..hned ma prepadne ten zvástny pocit kyslosti a skútených uši...