Príbeh :
...a počas vykonávania povinnej základnej vojenskej služby som bol zaradený na funkciu – zdravotník - . Okrem iného , som mal na starosti aj zdravotné zabezpečenie miestneho futbalového družstva . Chodili sme po celom Juhočeskom kraji , hrali krásne vidiecke zápasy a po ich skončení sme mali v reštaurácií predplatenú večeru . Samozrejme vždy – vyprážaný syr ,hranolky , tatárska omáčka a po výhre veľké , po remíze malé pivo a po prehre kofola . Nikdy nezabudnem na situáciu , keď hneď na začiatku jedného zápasu ostal náš hráč ležať na zemi . Kričal od bolesti , rozhadzoval rukami ako by už konal a to všetko pred tribúnou kde bolo najviac divákov . Zobral som si pripravený lekársky kufrík prvej pomoci a vyrazil k nemu . „Kotník , kotník , ko-kotník“..... koktal a tak som pochopil , že mu tou zázračnou vodičkou v spreji treba kotnik postriekať aby ho bolesť čo najrýchlejšie prešla . Lenže , keď som kufrík otvoril miesto veci prvej pomoci sa na zem vysýpali príbory , mištičky , tácky , poháre a zaschnutou plesnivou tatárskou omáčkou zagabane taniere . Celá mužstvo stálo okolo mňa , rehlilo sa , rozhodca sa rehotal do píšťalky a celá tribúna sa chytala za brucha , lámala v pase a uštedrila mi výsmech v „standing ovation“. Oni totiž týždeň pred tým mi obsah kufríka v tej reštaurácií vymenili , lebo vedeli , že si to nekontrolujem a nahrali to celé na mňa !!! Celý štadión sa pobavil , zápas sme pravdepodobne prehrali ale od vtedy som si už obsah kufríka pred zápasom vždy skontroloval .
Drobná rada :
Na tento zážitok som si spomenul včera , keď som dostal chuť na vyprážaný syr . A pretože v chladničke som našiel len tenký , platkový , na vyprážanie nevhodný syr tak som sa rozhodol , že to nevzdám a napadlo ma toto riešenie : plátky syra som potrel taveným syrom , spojil (zlepil!) ich spolu , obalil v bylinkovom cestíčku , vypražil a tak som si pochutil ako vtedy po futbale !
A otázka (?) :
Vyvoláva aj vo vás spomienka na nejakú prežitú situáciu chuť na nejaké jedlo ? Alebo naopak : vyvoláva vo vás chuť jedla spomienku na nejakú prežitú situáciu ? Porozmýšľajte a napíšte !
a od vtedy keď smažíme rezne, čo je u nás tak dva razy do roka, zrovna na Silvestra, tak si vždy spomenieme na papieráky, lebo ináč sme tým rezňom, vtedy na chate ani nepovedali... ale zjedli sme ich :-)
zaujímavé, že ja nemám žiadne negatívne spomienky na školskú jedáleň... asi preto, že naša mama bola doma a ja som do družiny nechodila :-)))))) a tak stráááášne som tam chcela chodiť, lebo všetci tam chodili len ja som musela domov, čo na tom, že na mňa čakal doma 100x lepší obed... nuž decko, až neskôr som si vyprosila, že môžem chodiť na obedy ale to bolo až na konci ZDŠ-ky
Dnešní podnikatelia by mali byť takto ústretoví. Bohužiaľ, s toľkou ochotou som sa naozaj odvtedy nestretla.
...a spomienky?...tých je veľa ale momentálne ma napadá jedna veľmi krásna...keď som ešte bola malé dievčatko s copíkami a červenými mašličkami v nich ,chodili sme často na návštevu k prababke.Bývala v domčeku a samozrejme mala záhradu s ovocnými stromami a kde tu rástli jahôdky a kooopec kyslýýýýých riiibezliii...a my ako správne deti sme si stále pytali niečo sladke...kedže vtedy nebolo v "móde"strčiť dieťaťu do ruky horalku alebo nejaky iný "super" výrobok...prababka nás poslala do záhrady nazbierať rííbezle...po namáahavej práci.....trhania ríbezli sme došli k babke s plnou veľkou miskou...tá ich posypala troškou cukru a nadávkovala nám ich do pohárov...a mali sme "sladkosť"..no tie ríbezle boli tak kysléééé že sa mi ešte teraz pri pomyslení na "sladkosť od prababičky" krútia uši dookola....a v súčastnosti?...ked vidím, alebo cítim typickú vônu ribezli..hned ma prepadne ten zvástny pocit kyslosti a skútených uši...