Moja milá kolegyňa máva často chuť na sladké, obzvlášť na veterníky, niekedy trebárs buchty, a nedokáže okolo nich prejsť bez toho, aby aspoň jeden kúsok nekúpila. Tým, že ho kúpi, tak už má časť svojej závislosti poriešenú, a kým príde do práce, tak si to rozmyslí a veterník mi dá s veľkou radosťou. No a potom slintá nad tým, ako mne chutí, vypytuje sa na podrobnosti, či je plnka nadýchaná, či nie je veľmi mastná, a už sa rozplýva nad tým, že nabudúce skúsi veterník odinakiaľ. Hovoríme tomu, jej fiktívne jedenie. No lenže ona nepriberá, ja samozrejme hej, a tak si občas ZA TREST uvarím nejaké jednoduché jedlo. Teraz napríklad to je polievka len tak na cibuli a trochu tuku opražená nastrúhaná mrkva a zeler, zaliata vodou, soľ a korenie. Bez zavárky, bez ničoho, len tak naplano. No a tomu hovorím - polievka ZA TREST. Trestáte sa aj Vy nejakým jedlom ? Tiež máte také "milé" kolegyne?
@zareaguj
v zime umelu zeleninu nekupujem
Moje jedlo "za trest " je polievka. Ja mam rada vlastne iba kuraci vyvar s rezancami a obcas kremovu zeleninovu . Inak je pre mna polievka nieco , co sice uvarim ale jest to nemusim ...a zvycajne ani nejem:-)Manzel aj vnucky totiz polievky miluju , takze im niekedy urobim radost . No a tak ju obcas aj zjem a v duchu si vravim "to mas za tu cokoladu/cipsy, nocne maskrtenie ,privela zakuskov , privela zmrzliny- da sa to nahradit vselicim/ ako za trest " :-)
Milujem jedlo tak ako vela ludi ...alebo este viac . No a ked ma prepadnu myslienky na nejake dobre jedlo alebo zacnem prilis fantazirovat o tom , co by som uvarila alebo co by som si dala dnes/zajtra/ cez vikend ...vyberiem kucharske knihy a listujem si v nich , citam recepty , v duchu zostavujem menu na najblizsi polrok .A to ma na cas uspokoji . Teraz uz castejsie otvorim nejaku stranku s receptami ako kucharsku knihu , urobi mi to vsak rovnaku sluzbu :-) Lebo chut a vonu jedla si viem dokonale predstavit aj bez toho aby som sa musela najest :-))))))
och, dnes už tiež viac čítam a prezerám recepty, ako varím. A hlavne veľa polievok, ktoré Ty práve nemusíš. Ale keď prídem z práce domov, tak polievka je to, čo ma zasýti a zahreje. Teraz mám zasa Hovädziu s jogurtom od Cezminas, a budem ju večerať pár dní.
Kedysi, keď som o 21. hodine dostala chuť na slivkové gule s makom, tak som išla do kuchyne, navarila a o 23. hodine som sa napchávala guľkami. A ani som nepriberala. No v tomto veku, môžem jesť celé leto zeleninové šaláty zo záhrady na obed aj na večeru, a na záhrade makať, potiť sa v horúčave, a ani deko nejde dole.
Preto, keďže viem, že to spaľovanie je iné, rozum káže, ale vôľa nie je, musím sa potrestať.
Moja mama je preto, aby neumrela, vôbec sa jedlom nezaoberá, ja naopak, dve hodiny cestou z chalupy jej dokážem rozprávať o jedle. Ľudia sme rôzni.
@medulienka , kolegyňa má histamínovú intoleranciu, taktiež na laktózu, tak viem, o čom hovoríš, je ako palička. To sa radšej sama potrestám, akoby ma mali takto potrestať, neviem, ako by som to vydržala. Vie, že to s veterníkmi nesúvisí, ale veľký súcit s vami babami ! V dobrom.
myslíš takéto niečo ?
varecha.pravda.sk/recepty/vyprazane-palacinky-plnene-brok...