Hodnota času ?! Váš názor.

mas pravdu ....

@jerica robila som tieto domáce práce každý druhý deň, vysávala som, utierala som prach, leštila sklo, drhla všetko aj tak čisté!!! Kým som nepochopila, že moje deti aj partner nepotrebujú sterilný domov, ale MŇA pri prechádzkach, na detskom ihrisku či pri čapovanom pivku. Odvtedy ma nerozhodí či je hračka v obývačke, neumytý riad po večeri alebo topánky len tak pri botníku, radšej budem svoj čas tráviť s mojimi najbližšími niekde vonku alebo len tak pri hre alebo telke. Je pravda, že si nenechávam prach tak, aby sa dalo v ňom písať a obed musím mať na 12.00, ale je to už len taká malá úchylka:))))

No v dnesnej dobe alergickych deti... :)))) Ten prach treba utierat denne.

Pravdive a mudre ,len ci to dokazeme?Clovek(zena) je obcas otrokom navykov(dobrych aj horsich) ;-) !?

Zdravím Ťa jerica!Z duše mi vravíš a rozdiel medzi MUSÍM a CHCEM som si uvedomila najmä po odchode do dôchodku a ten pocit vychutnávam a vyzdvihujem medzi priateľmi a známymi,lebo aj starnutie má svoje prednosti a určitý pocit slobody a nezávislosti patrí k nim.Nie len preto,že som sa narodila ako strelec a to k tomu znameniu patrí spolu aj so záľubou v cestovaní a životom v prírode ( to sa mi nesplnilo,lebo žiadny horár si ma nenašiel a chcela som bývať v horárni),ale jednoducho preto,že neriadi ma žiadný vedúci,nemusím mať harmonogram a plniť ho.Síce prach utierať musím,lebo tie drzé roztoče (alergia) ma nútia,ale som si zmenila pohľad na niektoré povinnosti a vravím tomu,že chcem ich likvidovať,lebo veď v zdraví sa krajšie užíva každý deň.Ale zase napr. ak nevyžehlím prádlo ihneď po vysušení vlhké(lebo predsa len povinnosti máme rôzne),môže počkať dovtedy,kým sa mi chce a to mi už vôbec nevadí.Lebo radšej ideme do lesa a užívame,hoci skromné,ale radosti.A už čakáme,že vykukne slniečko,lebo toho dažďu už bolo dosť a batoh na plece....a hoci len 2 hod.,ale sa vytešujeme.A ak nemám možnosť sa s niekym stretnúť,aspoň si telefonujeme.Hore písané riadky sú múdre rady do života a stoja za zamyslenie.Pekná téma,jerica a naučila som sa,že ak niečo musím,tak ja to zmením na chcem.....a ide to!

@frezia68 ako by som počula moju mamku:))) Doteraz sníva o tom, ako snívala mať za muža horára a žiť v prírode:)

Raz dávno, to sme boli ešte mladí, sme boli s manželom na neplánovanej návšteve u známych. Uviedli nás do obývačky, ktorá bola mimochodom zamknutá na kľúč, všade samá dečka, poháriky v sekretári sa ligotali, bála som sa posadiť, nieto sa ešte aj niečoho chytiť a keď som sa opýtala na deti tak tie sa hrali v kuchyni lebo do obývačky mali zakázaný vstup - no načo je taký život? Ja som sa vždy držala hesla že raz keď budem stará chcem spomínať nato čo krásne som prežila a nie nato ako som utierala prach.

Možno by sme nemali alergické deti,keby sme neboli prehnane čistotné a naše deti by sa nestretávali s chémiou od narodenia.Tak si myslím,že všetkého veľa škodí a život je veľmi krátky na to,aby sme ho prežili vymetaním kútov.Súhlasím s Jarkou.

@evu šik:mojej priateľke takto stroskotalo manželstvo,v jednom kuse pratala,varila....len žiť zabudla,lebo kvôli "povinnostiam"nebol čas sa venovať aj manželovi,nie len deťom.

@jezibabka :pozdravujem mamku,v tomto sme dosnívali:-))))))))))))

Úplne sa stotožňujem s tvojím príspevkom, Jerica. Samozrejme mávame upratané, upratujeme vždy, keď je treba, ale nie je to náš koníček a dom je postavený a zariadený tak, aby sa udržoval veľmi ľahko. Ušetrený čas venujeme v prvom rade našim spoločným záľubám (skalní varecháči už asi tušia, že našou najväčšou záľubou je túlanie sa po svete), príbuzným, knihám, divadlu, priateľom, atď. To čo človek vidí, to čo zažije, láska a priateľstvo nepodliehajú inflácii a ani ich nikto nikomu nemôže vziať.

Babenky, ja si síce presne neviem predstaviť, o čom hovoríte, lebo v živote som prach neutieral, ale PLNE S VAMI SÚHLASÍM. Treba si uvedomiť, že "byt je tu kvôli mne a nie ja kvôli bytu".

@milan2 ale si rád vo vyupratovanom byte, že?:)))))

ja neutieram prach chemiou :))) len mokrou handrou

Pekne napísané, jerica, a sovka, frezia.... - krásne.
Ja osobne som sa veľmi tešila, keď som sa sťahovala do nového domu - predsa, ten byt po babičke už čosi zažil, aj tie drevené rozpadávajúce sa okná sa už zle umývali... plastové človek pretrie hocikedy a ľahko, domje zariadený minimalisticky - žiadne poličky a čačky - ako vraví môj muž - lapače prachu - ale tak či tak - neznesiem, keď mám niečo neurobené... a vyslovene si musím najprv upratať, aby som sa cítila dobre.... potom som nervózna:) a tak sa chtiac-nechtiac stávam otrokyňou:) Každý deň prebehnem vysávačom dlážky, mikrofázovú utierku mám v kúpeľni, aby som si vždy, keď sa mi niečo nezdá, mohla vyleštiť batérie:)), a v sprchovom kúte máme stierku a handru, ktoré používa môj manžel na sklenené steny kúta po sprchovaní. Naučil sa to však sám:), pretože si všimol, že som po ňom chodila leštiť sprcháč:), a tak to začal robiť sám, aby som ja nemusela:)) Zato je ten kút stále ako nový...
Ale občas si poviem - nech tá kopa na žehlenie rastie ďalej - idem radšej von - aj tak si ma počká.....

Kedysi hodne, hodne dávno som bývala strašne nervózna a znepríjemňovala život nielen manželovi, ale aj celému okoliu. Ráno som vstala o piatej, vyvetrala, poustielala, povysávala, utrela prach a vytrepala deku zo sedačky. Letela som do jasiel, do škôlky a do práce...Okolo pol štvrtej som ovešaná taškami, jedno decko na rukách, druhé za ruku a tretie cupitalo predo mnou....upachtená som dorazila domov - vyvetrala, vzala vysávač a vysávala, vyvetrala (aj keď v byte nikto celú dobu nebol)..........proste mi šibalo! Napr: manžel si sadol k telke na sedačku ( na deku) a keď sa šiel napiť, pokaždé som tú deku po ňom upravila....Neskôr sedával na zemi pred sedačkou, aby mi nepokrčil deku a zbytočne ma nenervoval...Až raz sa naštval - deka letela z ôsmeho poschodia a spýtal sa ma, či sa majú naučiť všetci aj lietať, aby mi nepokrčili stapce na koberci.
Vtedy som pochopila.........všetky deky a dečky som zlikvidovala, veľkými nožnicami strapce z koberca poodstrihovala a naučila sa, že "Byt musí slúžiť mne a nie ja jemu."
Už je to dávno....dnes je mi to k smiechu.....naučila som sa život vychutnávať so všetkým, čo mi prináša. Než mať v byte sterilitu ako v lekárni a arómu drogérie - radšej nech mi doma voňajú čerstvo upečené buchty :-)

aj ja som mala s upratovaním problem (som panna :-)) ,tiež všetko muselo byt na svojom mieste,upratane ,povysavane,riad okamžite umytý...až pokial neprišli deti,vtedy som pochopila že hračky v obyvačke nie su neporiadok,veci ktore sa kazdodenne používaju sa nemusia zakaždým odkladat do skriniek atd..už som od všetkeho upustila a upratujem podla potreby..jeden čas sa mi manžel smial a hovoril že ja mam taku poriadkumilovnu ženu že ked sa idem v noci vyčurat a vratim sa ,už mam postlaté :-))

Ano Čistinka ked ku mne príde hovorí,že mám doma ako na operačke,sterilne,možem povedat že to tak bývalo ale tiež sa priznám že v byte mi nevonia vára jedla,lebo mám kompletne vybavenu letnu kuchynu kde všetko sa varí a pečie/podotýkam manžel,alebo pomože Čistinka/ ja radšej knihu ,príroda,kvetinky.Možno raz ked budu vnučence aj u mna v byte bude voňa varenia ale verte nieje to lepšie a pohodlnejšie ak prinesie Čistinka jedlo ešte teplé a vždy niečo nové?Som rada ,že mám takú skvelú super sestru.

@cistinka ty si to super napísala!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Som šťastná žena, lebo ja som nejakým zázrakom pochopila o čom je upratovanie už v rannom detstve. Bola som zanovité decko a aj hrdé /ako Flér od Forsajtovcov/ a keď nás naša mamka každú sobotu hnala na "pánske" keď sme mlátili tkané pokrovce akoby nám niečo urobili, drátkovali parkety, aby sme ich zároveň namazali odpornou leštiacou pastou, ktorú sme s vankúšikmi pod kolenami leštili na zrkadlo tak som sa zaťala /tradične/ a vykrikovala tak toto moje deti nikdy robiť NEBUDÚ ! Moju mamu nemohlo v upratovaní zastaviť nič a to ani otec, ktorý sa strieskal zo stoličky volajúc záchranku sám sebe /lebo šak dokonalie boli tie parkety/ poriadok musí byť aj za cenu života no nie ? Zaujímavé, že ako decko som sa učila na chybách iných a moje deti nevideli nikdy mamu lietať na metle no iné chyby som si vychutnala sama, ale o tom potom :-D Ani dnes nežijem bez upratovania, ale normálne si pritom žijem !

@Jerica , vdaka za clanok - velmi pekny a rovnako tie prispevky.
@frizia
@sovka ,
@cistinka a dialsie. Hovorite mi z duse. Kedysi som byvala ako cistinka. Stale som ponahlala, chodila ovesana s kabelami, vsetko som musela stihnut na cas.....
Zivot nam ubieha velmi rychlo a nikdy nemozeme dohonit tie zameskane chvilky, ktore sme stravily niekedy zbytocnym upratovanim. Ja tiez upratujem, ale uz to neprehanam ako kedysi. Predsa len asi dostavam rozum na stare kolena.
Tesme sa s kazdickej chvilky a snazme sa ju plne vyuzit pre svoje potesenie a radost nasich drahych.

@jerica a čo tvoj názor na tvoju predloženú diskusiu?

Veľmi sa mi páči táto diskusia, aj skolegynkami v robote o tejto téme veľa kecáme a tiež sa delíme na 2 tábory. Ja som taktiež v znamení panny a prežila som v despotické pracovné soboty ako janazjarku, to isté som si vravela, že moje deti "buzerovať k upratovaniu nebudem. No i tak ma volajú MONK v sukni, lebo neznášam, keď si niekto zvesí nožnice z kuchyn. police a nemám ich tam, keď ich akurát potrebujem, šaliem, takisto pohodený mokrý uterák, lyžičky v šálke v dreze,...No okná veľakrát neumyjem, alebo nenaháňam umývať mojich chlapov len preto, že o týždeň bude nejaký sviatok, radšej ideme spolu pripravovať jedálny lístok na celý týždeň, zahráme si sedmu, pozrieme dobrý film.Upratujeme sporadicky, dcéra rada umýva zrkallá/aby sa lepšie videla pri šminkovaní/, syn rád umýval vaňu/ lebo sa v nej rád a dlho vyvaľoval/, druhý syn rád vynáša smeti/ stretáva sa s kamošmi na pokec/, mužrád utiera pach v obývačke/ má v nej kanceláriu, nevidel by na monitor/, no a ja rada varím, pečiem,aj pre kamarátky a rodinu, stretávame sa, chodíme do divadla, na kozmetiku, no a zajtra ideme na hrad :-)))

Na dovetok : byt ci dom kazdeho normalneho cloveka by mal byt "zabyvany" co trosku prezradza charakter kazdého obyvatela, a prevonany roznymi prijemnymi vônami z kuchyne : vanilka a hrebicky ci skorica cez vianocné casy, tymian ci saturejka po cely cas (navyse su to antiseptika), sem-tam po eukalyptuse ked je doba chripok, ci po malinach a jahodach v dobe letného zavarania a varenia lekvarov. Som proti pouzivaniu digestorov, ktoré vlastne odosobnuju nase domovy, ale za primerané vetranie po ktorom i so zavretymi ocami vieme aké je rocné obdobie a miesto, kde zijeme. Nie je nad vônu kapradia v lesnych podrastoch na jar, vônu vresovych porastov v teplych septembrovych veceroch, vônu orgovanu v maji, ci fiaaliek v marci, safranu na jesen, atd; atd. Kto si z nas rad nezaspomina na domy nasich starych materi, kde sa miesala vôna dreva spaleného vo velkom kozube ci peci ?

Babenky súhlasím s Vami. Ja som tak isto stále upratovala vysávala, umývala všetko ako blbec. Teras, keby bolo na zemi aj na....., tak to prekročím. No stále ma rozčuľujú mužove ponožky hodené pri posteli. Na okná som povedala, že nalepím fóliu a na sviatku ju vždy dám dolu. Ale pokiaľ je cez ne vidieť tak je to v pohode.

Tak , a je tu moje veľké poďakovanie všetkým príspevkom s vašimi zážitkami. Určite by to bolo na jednu knihu .
Je to všetko a nás čo sme dostali do vienka od rodičov , alebo vychovávateľov , záleží , kto v akom prostredí vyrastal, mala som super rodičov ,mamička ale aj jej mama ,moja babka (tak sme to mali zaužívané oslovovať "babka")čo stíhala popri robote doma porobiť , navariť, to všetko som sa naučila resp.dostala do vienka . Detstvo (1952-1963) som vôbec nemala ťažké , skôr radostné , veselšie , okrem pomoci mamine , sme chodili na gymnastiku,v zime korčuľovať , cez prázdniny do pionierskeho tábora ,tešili s babkou , tetami , počas prázdnin , ktorá bola neuveriteľne robotná , žila v Modre , tam som sa naučila , ako treba robiť vo vinohrade , nenásilne vysvetila , čo ako si mám udržiavať v poriadku ,mala svoj nedeľný rituál , keď sa išlo v nedeľu do kostola na bohoslužby , ráno skoro rozvoniavala polievka ,všetko mala tak pripravené , keď sme prišli z bohoslužieb , obed bol ešte teplý a tak sa hneď jedlo. Nepamätám sa , že by bola niekedy v strese,mala svojský systém.
Keď som sa vydala , bývali sme s rodičmi , tam nebolo možné
byť v neporiadku , boli sme v dvoj izbovom byte, rodičia , sestra , ja s manželom a syn, to mi dalo ten super základ , brať ohľad na druhých , byť toleratný.
Po 46 rokoch si na to spomínam s úsmevom ako sme to všetko zvládali , ako mňa so sestrou, babka naháňala s handrou na riady a vykrikovala , ktorá budeme utierať a umývať, našťastie vždy sme sa tomu smiali. Prázdniny u tety , otcovej sestry , dal mi základ do života, nemali deti , ja som im čiastočne bola takou malou náhradou, vždy ma zamestnala hravou formou , keď varievala , tá vôňa jedla keď varím , mi ju pripomína, bola super kuchárka.
V práci som mala šéfku , kde sme mali tak čisto , že až s kolegyňou nám to išlo na nervy , mala rada až prehnaný poriadok , neuverili by ste , okrem iného , vysávali sme aj steny , boli sme mladé , nevadilo nám to tak , s trochou frflania sme sa snažili robiť tak , aby sme boli spokojné , aby bola spokojná aj naša šéfka. Dnes si na ňu rada spomínam , všetko čo mňa aj moju kamarátku Elenku naučila , sme zúročili aj doma , síce teraz z toho popúšťam, hlavne sa nerozčulujem keď v obývačke si manžel vyzúva ponožky, (toho by bolo na dlhšie) , ale zostáva , čisto je pre mňa základ, nebyť jej otrokom.
V príspevkoch ktoré čítam , vidím , ako by som bola aj ja pri tom všetkom , ďakujem vám.

Jééééj, toto ma zujalo, táto diskusia. Tak sa pridám. Mám rada čisto,
ale radšej poriadok udržujem priebežne, ako sa potom narobiť, ako otrok.Lenže ja musím byť celé dni doma, lebo sa starám o chorého manžela, tak mám na všetko času "že až".A tak sa radšej pohybujem po upratanom dome a po peknej ,tiež upratanej záhrade. Ale aj tak mám najradšej keď prídu vnúčatká a hneď je bordel, ako v tanku. Keď odídu, tak MUSÍM upratať, lebo ako sa mám pozerať na olízané okná a ulepený nábytok. Vnúčatká sú totiž ešte veľmi malé:-)))

ja som tiež punktičkár na poriadok, mám výhodu že ak je neporiadok je to len moje dielo. Ale tiež som veľa upustila, nezbláznim sa ak nestihnem povysávať a radšej idem s priateľmi von. No a teraz ma choroba kvári už tretí týždeň tak, že som skončila na PN, tak povysávam ak vyzdraviem.

Pekné čítanie, ja som síce muž, no nedá mi neprispieť. Aj naša mamička bola stále posadnutá poriadkom, až kým nebola v novembri na operácii. Ja s bratom sme upratali pred vianočnými sviatkami len bežne, prach, povysávať, na umytie okien sme boli ešte malí,pod maminou taktovkou sme navarili a sviatky boli aj tak krásne a v pohode. Aj bez leštenia, drhnutia.... Či práve preto boli krásne? A odvtedy je to tak, že nie poriadok je dôležitý ale ľudia!

Ja sa držím hesla: "Čistota pol života a špina celý". Pokiaľ mám kadiaľ chodiť, je to dobré.

Čistota a poriadok,to bolo moje, ale odkedy sa musím riadiť podľa chrbtice, už som pľavila a upratujem keď sa dá. Veci mám rada na svojom mieste, ale aj to zisťujem, že nie je to tak ako to bývalo, raz dva hľadám nejaké vec odložené mnou, alebo manželom. Jednoduch snažíme sa tak, keby niekto došiel, aby nedošiel do bordelu.

Zdravím všetkých, som tu nová oficiálne, ale inak skoro každý deň nakuknem čo píšete. Zdravím hlavne ---Jericu---, čauko kamaláska.
Len po tých príspevkoch mi nedá zareagovať. Nechápem ako to robia tie ženy, ktoré majú všetko tip top, akoby sa v byte alebo dome ani nebývalo. Dajte recept na to.

@ela77 :a prečo by si chcela mať v byte tak,ako by sa ani nebývalo?Na to nehľadaj recept,radšej nech je tam teplo domova,hoci aj s malým neporiadkom,ale s láskavým úsmevom.Každá návšteva,keď príde do "sterilného"bytu(a iste aj rodina) nebude šťastnejšia z toho,že všade a vždy je čistučko.Ale každého poteší pohoda,nálada,dobré jedlo,či zábava a preto sa budú radi vracať a ospravedlnia hoci aj malý neporiadok.A vítaj ,keď už si tu oficiálne :-)))

ela vitaj medzi nami:))

Ďakujem za privítanie. Ja netúžim mať svoje okolie tiptop, ako som písala, ale je to už v nás ženách, že nám zrak zavadí niekedy o čosi, ako sú napr. manželove ponožky a pod., ako tu už písala jedna z vás. Mám rada však keď je vo veciach systém a vedia aj ostatní nájsť to čo potrebujú aj keby to bola iba moja parketa. Keby som za sebou nechávala veci tam kde ma napadne (potichúčky píšem-ako moju polovičku) tak by som sa iba nabehala pri hľadaní.

@ela77 vítam ťa na super VARECHE , je dôležité , keď vypnú prúd , ako je to zvykom v obciach , nájsť aj potme svietidlo (baterku)sviečky,zápalky, vtedy si si istá ,že máš všetko v poriadku , všetko nájdeš aj potme, je to super zvyk.

Ja mám tiež rada poriadok, hlavne v skriniach, kde nájdem aj potme to, čo chcem vybrať, ale tie "soboty cti"s bláznivým upratovaním už nie sú mojou doménou. Keď som mala deti malé, v sobotu som vyupratovala a potom som s mužom, kým deti spali, sedela na zemi na koberci, aby sa nič nepokrčilo, hlavne tie dečky, kožušiny na sedačke.....

Ja má rada tiež poriadok ale v rámci svojích možností.Asi pred doma rokmi som sa pozbavovala všetkých veľkých kobercov a mám len také rozmery s ktorými si poradím sama ,pretože na všetkú prácu som sama ,tak si to uľahčujem ako viem,pretože rôčky pribúdaju a elán a tiež aj sily ubúdaju,tak sa snažím tak robiť,aby som to všetko zvládala.

Pripajam sa do diskusie,ked som bola mladsia,tiez muselo byt vsetko tip top,ale uz su to casy davno minule.Pochopila som,ze su v zivote aj dolezitejsie veci ako upratany byt:))))))

Jerika super si to nastartovala,velmi dobra tema do diskusie.....

@jerica :
Na tuto temu sa môzeme bavit cely den.Ja som bez zamestnania uz 6rokov.Asi za 30 rokov som tolko neupratovala ako posledne roky.A môzem vam povedat, ze je to tym ;ked som bola cely den zamestnana sa upratovalo v sobotu a vsetko co k tomu patri v domacnosti.Deti v stredu mali poobede volno tak tiez nieco pomohli.A ked sme vecer prisli domov sme ten prach nevideli. Ale teraz zasvieti slnko a prachu je vsade, preto je lepsie ist do prirody a tiez poupratujem ked pride vnucik a ked odide tak je tu jak po bombardovani. A v kuchyni sa narobi neporiadku ,to vam nemusim hovorit.

Škoda, že stále neviem,o čom je reč. Spomína sa tu upratovanie, utieranie prachu... no, musím pohľadať na googli, že čo to je, milé dámy,...