dnešné dni sú iné..spomienkové..na tých-ktorí nás predišli odchodom do nenávratna..kedže sa hovorí-že rodiny už tak spolu nedržia-ako kedysi..ľudia sa odcudzujú..ako je to u vás..??navštevujete cintoríny-hoc aj kilometre vzdialené..??chodíte zapáliť sviečky na hroby..??horí vám sviečka na stole..??či na internete využívate virtuálny cintorín..??stretávate sa-žijúci blízki-v rodinách..??
ja za našu rodinu-na všetky otázky odpovedám-áno..len tých stretnutí je stále menej...blízki roztrúsení po svete..
už ma chytá nostalgia..
všetkým želám v pokoji prežiť dnešný deň...
a odpustiť..bo -to nás "očistí"..
i ja sa o to snažím..hoci-nie vždy sa mi to darí..slabý som tvor...často ma trápi-čo zmeniť nemôžem..viem-strata je to síl..
och-keby človek s radosťou a v pokoji žil..:-)
@mariamka - ach - "Bliz k tobe Boze muj, jen k Tobe bliz".... U nas to hraju vzdy ke zomrie nejaky vyznamny politik a nezalezi, ze to zlozil cesky hudobny skladatel. pri tejto hudbe spominam vzdy na tych mojich drahych co uz odisli. Vdaka tiez tebe.
Dnes je k tomu vhodná chvíľa, občas je treba obrátiť sa späť a nechať sa unášať spomienkami.
... a duša bolí, odišiel...
Neznal a nevidel, že osud riekol:
" Pozor, cieľ!"
V zomknutom kruhu nemo stojí
každý z nás, do seba pohrúžený,
spomienok razom tisíc prýšti,
skončil sa život. V žltom lístí...
šuchocú kroky pomalé,
i nebo stíchlo belavé
a mráz nám sadol do duši.
Plakať sa chlapom nesluší!
Dívam sa na svet, slnko svieti.
Ach, bože, čas ten - ako letí!
Na stráni stromy, padá lístie,
včera tam stáli tieto isté
odeté v sýtej zeleni,
život sú stále premeny.
Kto z živých pozná ten svoj cieľ,
kde končí dráhu rozletu?
Kto z nás si rieknuť mohol - chcel:
"Ja budem dlho ešte tu!"
... a duša bolí... odišiel...
On zná už, pozná kde je cieľ,
a vidí to, čo nevidel.
Môžeme iba kľud mu priať
a pokoj duši, nech smie spať
tým spánkom večným, bez trápenia
a riecť si: "Zbohom, do videnia!"
Spomínam si dnes i na Vás, kamaráti -
Fedor, Jožko,Milan, Gabika, Ruženka ...
Je tomu iba pár dní, čo sme sa naposledy rozlúčili aj s našim kamarátom Imriškom, ešte nestihli zvädnúť kvety na jeho hrobe a plamene sviečok horia každý deň.
Deň sa chýli ku koncu , za pár hodín bude "zajtra", zobudíme sa do čerstvého rána a život pôjde tou svojou dlhou cestou ďalej...Tak sa na to dobre vyspime :)
Spominam tiez ako ty a @luss44. len iba tak z "povdaleka". Ved ani riadne neviem kde tu je cintorin. Na vsetkych spominam a sviecky zapalujem iba v nasom kostole, kde je I velka kniha "dusuckova", Tam si kazdy zapise tych svojich drahych co uz s nami niesu a potom sa tam za nich I vsetci modlia Ja som vsak v duchu so vsetkymi tam doma, co chodia navstivit hrob rodicov a dvoch sestier, bratov. Nic ine robit nemozem ked osud ma zavial tak daleko.