Asi pred dvomi mesiacmi som robila koláčik, do ktorého som potrebovala želatínu. Z linky som vytiahla plastovú krabicu, kde držím také veci. želatína, salajka, tekuté príchute do pečiva a pod. Vybrala som tenučké plátky želatíny, starostlivo nastrihala na menšie kúsky, namočila do studenej vody a robila som si iné potrebné veci. Keď prišla želatína na rad, zdala sa mi málo rozmočená, ale stála vo vode skoro hodinu, tak to muselo byť dosť a hotovo. Vložila som ju do roztoku, ktorý mala zahustiť, postavila na sporák, miešala a čakala som, kedy sa začne rozpúšťať.
Voda sa zohrievala, už sa mi videla horúca, hádam reku začne o chvíľu vrieť a to by bola chyba! Len tá želatína ostávala stále rovnaká, nie a nie sa rozísť. To mi sa mi už čosi nezdalo, tak som opäť vytiahla krabicu, prehrabala tie papierové vrecká v nej, nakukla a v tom ma trklo. Veď na tej "želatíne" čo som strihala nebola tá mriežka! No jasné, nastrihala som celofán, ktorý som do krabice uložila pred mnohými rokmi a hoci ho nepoužívam nechala som ho tam, veď sa raz môže zísť.
Tak mi treba, nebohej šporovlivej. Ale už je vyhodený, potvora, nebude ma pliesť!
priznam sa aj ja s niecim. nepouzivam kupovanu vegetu, robievam si doma sama. a a minuly rok sa mi akosi nechcelo, tak som si zobrala od kamosky. lenze ta jej ma inu farbu nez na aku som zvyknuta. dala som do flasky, flasku do kredenca a kedze v mojej hlave ostalo, ze som vegetu nerobila, tak som na nu operativne zabudla. minuly mesiac, ked som isla robit hovadzi vyvar ma napadlo, ze ved ty ťapša, mas tam vegetu, prisyp! tak som dala maso, vodu, ostatne cary mary a nakoniec som prisypala vegetu. neviem, co ma to napadlo, nikdy to nerobim, ked som chcela flasku odlozit, tak som ju ovonala. preco, preboha, vonia tak sladkasto? ved ja pred pouzitim vzdy davam nadobky do umyvacky? a potom ma napadlo: synova znama mi uz davnejsie poslala akusi kavovu zmes, uz aj s mliekom to bolo a ked sa mi podarilo nieco z toho spotrebovat, zvysok som nasypala do flasky, nainštalovala do kredenca k ostatnym flaskam s koreninami a takymi tymi onymi a zabudla na nu, lebo ja take nepijem. a kedze kamoskina vegeta bola takmer rovnakej farby, tak som miesto nej nasypala do polievky kavu s mliekom. keby som to nebola uplne nahodou ovonala, mali by sme polievku - no bola by som ja hrešila ako pohan. takto som pekne mile maso vylovila, dokladne poumyvala, obsah hrnca vyliala a prichystala vsetko znova. bez vegety. a kavu aj vegetu som vyhodila. niet nad vlastnu vyrobu.
mám známu, ktorá piekla kura aj s drobkami v sáčku, v trupe a párky v igelitovom obale, no nie omylom, ona bola presvedčená, že sa to tak má, proste trdlo :-)
Celkom úsmevný zážitok , to čakanie si viem predstaviť,nie a nie roztopiť, neviem či si sa rozčúlila, ale potom určite si sa nad tým pousmiala . Mne sa stane omyl, ked si nedám okuliare , potom si na seba nakydám, aká som lenivá dať si okuliare :-(
Priznám sa bez mučenia , so želatínou som sa neskamarátila , ale na celofán si sponínam , moje začiatky zavárania sa spájajú s celofánom a gumičkou.
ja ked som prvy krat robila udenu krupovu polievku, zdala sa mi velmi riedka oproti tomu co varila mamka. tak om urobila zasmazku a viete si predstavit tu kapakucu?- nedala sa ani nabrat vareckou, bola ako beton, /hoci chutove dobra/- keby som ju bola riedila vodou, asi by sme ju jedli donekonecna, alebo druha alternativa by bola pozvat panelak na hody...
Ale zo zdravotných dôvodov tu asi mesiac nebudem tak mi "nakladajte" koľko chcete .
A , pokiaľ sa to len trošku dá , riaďte sa heslom Českoslovenkého humorného časopisu z minulého tisícročia "Dikobraz" , ktoré znelo : "S úsměvem jde všechno líp" . Pre mladšiu generáciu , ktorá už začína mať problémy s češtinou , preložím : "Keď sa pri práci rehlíš tak sa ti zdá , že sa ti všetko ľahšie darí ako to v skutočnosti je" !!!
pobavila som sa, nuž v kuchyni sa stávajú niekedy neuveriteľné veci,
ako vravel náš nebohý otec, zas tu boli škriatkovia , nič nie je na svojom mieste