sú kladné , no prevažujú záporné.
Žiaľ , dnes som si musela služby našeho zdravotníctva vyskúšať
na svojej koži.
Manželovi prišlo zle od srdca. Je po infarkte má ischemickú
chorobu srdca,, bajpase..,.......atď , to by bol dlhý zoznam.Tak to
skrátim. Dnes som prezliekala periny , prala som , vysávala ,
umývala zem varila , utierala prach atď. Konečne som si
povedala , že idem na počítač , veď si to zaslúžim.Od rána som
kmitala .
No keď prišiel dedko , že mu je špatne , že sa veľmi potí , bolí ho
za hrudnou kosťou ......
Tak som ho v prvom rade prezliekla , odmerala som mu tlak ,
nedal sa odmerať. Utekala som mu pre nitroglycerín ,dala som
mu napiť a volala som sanitku.
Išla som otvoriť bránu dokorán , aby sanitka vedela , kde má ísť.
Kým som čakala , jednu som si zapálila. Potom som išla dnu , že
sa pozriem ako je dedkovi.
Ešte som ani nebola poriadne v byte , keď niekto klopal na
dvere. Došla rýchla zdravotná služba.To si neviete predstaviť ,
ako mi odľahlo. Veď ešte som ani poriadne nepoložila slúchadlo
telefónu a už boli u nás.
Som im srdečne vďačná , že prišli tak rýchlo. Doma mu spravili
EKG , zobrali krv,dostal injekciu a už aj mazal do nemocnice..
Medzitým som volala synovi. Kým prišiel , tak som zbalila mužovi
pyžamo , hygienické potreby , toaletný papier,papuče ,uterák.
Hlavička deravá mu nezabalila mydlo. Veď načo. Špina po týždni
opadá aj sama.
Som rada , že sa tak rýchlo dostavili. Možno mu tým zachránili
život. Nie možno. Určite. Nechali si ho v nemocnici.
Bude mi chýbať , ako dedko frfle : zase si pri počítači. Ale len
nech frfle ešte aspoň päťdesiat rokov.
Aj tvojej duchaprítomnosti.
A tvojmu dedkovi prajem rýchly návrat domov, veď keď nám nikto nekibicuje za chrbtom, hoci iba pri počítači, nemá náš život ten správny gríf.
mimochodom dnes bola nejaká veľká záťaž, alebo som to len ja tak cítila....
prajem tvojmu dedkovi nech sa rýchlo zotaví a nech ti ešte dlho frfle za ušami :-)
Čo by som ja za to dala,keby môj manžel frflal.....nebolo nám dopriate...odišiel náhle,mladý a bez rozlúčky....len 42 ročný.....je to už 11 rokov ...a tento rok by bol v Júli dedkom po prvý raz.Ale ja môjmu vnúčatku budem o dedkovi rozprávať....ako si aj ten môj ľúbil pofrflať.
milá babka mt , nech sa Ti ten "frfloš", čo najskôr vráti domov,
veľa zdravia a pohody
iKeď pôjdem do Čeklíša k dcére a budem prechádzať z Vajzgruba do toho vášho Gruba, tak si na teba spomeniem.
Štátna nemocnica v Bratislave je dokonalou paródiou na tému "špitál".
Poviem ti, že jej podzemie, ako sa schodíkami vchádza do suterénu k výťahom, je tak niečo skľučujúce a otrasné, že keď to prirovnávam k hociktorej väznici na Slovensku, ktoré poznám osobne, teda na vysvetlenie - som sa v nich ocitla - a ha ha ešte na vysvetlenie s l u ž o b n e , aby nedošlo k omylu:))) - tak môžem povedať, že ani tie tak na mňa nepôsobili skľučujúco, a to je už silné kafé, keď to prirovnávam k smutne slávnej leopoldovskej väznici.
A ľudia sa predsa do týchto priestorov nemocníc dostanú, sú odkázaní na personál a teda ten to dvakrát tak ľahké tiež nemá. Ja si pamätám, keď pred pätdesiatymi rokmi v nej ležala moja stará mama, odvtedy sa v nejnič nezmenilo.
Po l7 dňoch, keď som išla na návštevu v sobotu za ním, posteľ na internom bola prázdna, len veľký drevený kríž sa vypínal nad jeho posteľou. Zhrozene som sa pacientov na izbe pýtala, kde je manžel. Poslali ma hore na aro - nad ránom dostal druhý infarkt a ja som práve prišla vtedy, keď absolvoval elektrické šoky. Po dvoch týždňov sa jeho stav zhoršil a tak ho previezli na Kramáre do nemocnici hore na kopci , ako jej my hovoríme - "Srdcová nemocnica". A prečo to trvalo tak dlho, než ho tam previezli? To je druhý príbeh, v ktorom boli zainteresovaní mnohí ľudia, než "páni" skonštatovali, že ho môžeme previezť.
Pani primárka totiž žiadala faxom manželovu poisťovňu, či nebudú problémy, keď ho tam prevezú. Poisťovňa neodpovedala takmer tri dni. Potom ma poprosila, či nemám v poisťovni kontakty, aby som zistila čo a ako!!! Išla som za riaditeľom, kde manžel pracoval,a tí sa do toho pustili. Výsledok? Pani primárka poslala fax inej poisťovni, tá neodpovedala!?!?! A keď kolegovia prišli za vedením manželovej poisťovni, tí sa len čudovali, prečo to primárku zaujíma , vraj mali pacient previezť hneď po dohode s lekármi tej druhej nemocnici.
Manžel sa zotavil, život ide ďalej, a nakoniec, keď som bola hospitallizovaná v tej "našej " nemocnici, osobne prišiel pán doktor za mnou a veľmi sa mi ospravedlnil za to, čo sa stalo. Ale bolo za tým viac doktorov, ktorí sa zmýlili, tí však mlčali. A veď - je tam toho, neboli sme ani pán prezident, ani poslanci, ani iní z tých najvyberanejších ,ktorí sa v tejto nemocnici liečili. To by boli iné ofuky, sama som to na vlastné oči zažila. V jednom prípade previezli pacientov na druhé oddelenie, lebo pán poslanec potreboval kľud a hlavne "bezpečnosť".
Tak veru, ľudí delíme na chorých, chorších a elitu.
O par rokov som znovu po operacii lezala na Heydukovej. Tym sestrickam tam chybali asi len kridla. Oni sa chodili este aj v noci pozriet na pacientky po operacii, ci nemame bolesti, alebo ci nieco nepotrebujeme. A to nebolo na ARO, ale uz na normalnej izbe.
Teraz pred vianocami som sa ocitla v nemocnici tu v Nemecku. A len som otvarala oci: ked ma previezli z intenzivky na oddelenie, prve co mi povedal osetrovatel bolo: hned vam prinesiem nieco na pitie. A v zapati sa objavil s flasou mineralky. A iny, este kym som bola na intenzivke, dva krat telefonoval mojmu manzelovi, ktory bol v zahranici, aby ho informoval, co je so mnou.
No aj tak nam vsetkym zelam, aby sme nemali ani tie dobre zazitky s nemocnicou, lekarmi a sestrickami. Aby sme ich (ja viem, ze je to nerealne) vobec nepotrebovali. Skore uzdravenie zelam manzelovi.
No , súhlasím s tým, že možno sme sa šikli v tej primárke, inak bola veľmi dobrá, starala sa úzkostlivo, akurát pokašľala ten fax , už len tým, že potrebovala súhlas manželovej poisťovne , čo nebolo treba a potom , že sme darmo čakali na odpoveď, keď tá nemocnica, kde fax prišiel si nedala ani tú námahu, aby odpísala, alebo zavolala primárke, že sa sekla. No, to sú príhody staršieho dáta, mám omnoho čerstvejšie, niekoľko mesiacov dozadu, ako podliehame šikane službukonajúcich lekárov, ale dnes je Valentína, mali by sme písať o láske.
Tak teda - dzedkovi sem dala pusu cez celú hlavu a nezabudla som si ju predtým namaľovať zlatým rúžom - hi hi hi - prežil to bez ujmy na zdraví :))))))))))))
Tu na Cypre, kde zijem uz 7 rokov, maju v nemocniciach sice absolutne skvele vybavenie, personel je ale katastroficky. Preto vacsina "rozumne zmyslajucich" ludi, navstevuje sukromne zariadenia, pod ktorymi sa rozumie skutocne ale skutocne sukromne, kde si clovek hradi vsetky naklady sam. Mamicky v statnej porodnici sa sice citia ako v luxusnom hotely, avsak bezne sa stava, ze sa "dopletu" vzorky... neviem teda, co je horsia tragedia - Slovensko vs Cyprus...?