No raz som sa postavil do radu. Vo vitríne som totiž pri pre mňa čudnom mäsa uvidel tabuľku : "СУСЛЯТИНА К. G.“ (Susliatina K.G.)
Bol som známy svojimi riskovanými pochodmi za neokúsenými jedlami. Už som jedol aj koňa, psa, medveďa, „stroganinu“ zo surovej ryby a losa, žaby, slimáky, krokodíla, mäso z kenguru a iné skákajúce a lezúce potvorky, ale mäso zo sysľa ešte nie.
Už sa oblizujem, reku musí to byť nežné, napriek nevábnemu vzhľadu... keď prichádza rad na mňa. Za „prilavkom“ klasická „barišňa kostiľščica“ neurčitého veku 36-63. Hovorím svojím nacvičeným akcentom (čím horšie človek hovoril, tým k človeku boli milší):
„Pažalújsta, dájte myné susliátinky, tak na próbu , gram 400 – 500. Pažalújsta...“
Napriek tomu, že po opakovanom „Pažalújsta“ som vyceril zuby do úsmevu Xr4f/2, z druhej strany na mňa dopadol ťažký pohľad: „Morda pradavščici-kostilčici“ nabrala fialovo - sivý nádych a „kostilščica“ mračno cedí cez zuby:
"СУСЛЯТИНА К. Г. - ЭТО Я...!!!!! КЛАВДИЯ ГАВРИЛОВНА!!!!“
(SUSLIATINA K.G. – TO SOM JA!!!!! KLAUDIA GAVRILOVNA!!!!!!!!)
Takže sysľa som dodnes bohužiaľ neokúsil.
Diskusia k článku