Sestrička

Milé. Mňa vnuci tiež volajú po mene. Iba keď je niečo vážne, alebo niečo potrebujú tak ma oslovia starká Evka. Aj druhú starú mamu volajú po mene. Dokonca keď o nás hovoria medzi sebou tak nás oslovujú len menom Ika a Evka. A čo sa týka Janky, môže byť pyšná, pretože iste dobre vyzerá.

Ešte som sa vrátila, napadlo ma, že keď bola moja 34 ročná dcéra malá, cestovali sme autobusom a vedľa nás sedel starší pán, ktorému sa triasli ruky. Moja dcéra ho sledovala a ja som len tŕpla, aby niečo nevhodné nepovedala. Zrazu skočila z mojich kolien obrátila sa k starému pánovi a prichytila mu ruky a pridržala. Myslela som, že umriem od hanby (vtedy som bola mladá a som sa hanbila). Starý pán jej vysvetľoval, že je chorý a preto tie ruky sa mu trasú....

Ako tak čítam vaše komentáre, napadol mi ešte jeden Angelikin výrok. V škôlke sa ich učiteľka pýtala, čo chcú robiť, keď budú veľkí. Naša Angelika odpovedala, že to, čo robí maminka. "A čo robí maminka?", zaujímalo pani učiteľku. "Fajčí a pije kávu", odpovedala naša hviezdička.

Podarená. Ja mám vnuka, kt. chodí do 2 triedy. Jeho ocko chodí na týždňovky a prespáva na hoteloch. V škole sa ho pýtala p.učiteľka na otca a Patrik (vnuk) odpovedal, ze jeho otec celý týždeň nie je doma a spí v " bufete".

Haha, ale som zasmiala! Asi na pulte, veď hádam len nie pod ním.

Ja som som sa tiež zasmiala , Janka je asi po maminke:-))

no veď tí malí drobci len pravdu.... ha,ha,ha

aké milé spomienky,,, aj ma rozveselili :-))

aj mne nedávno moja mamina spomínala so mnou jeden zážitok, bola som teda ešte dieťa, naši išli aj s nami /sestrami/ na dovolenku autom, otec zastavil, že si musí vyzliecť sveter,,, potom pokračoval v ceste a onedlho mu ja hovorím: tati, zastav prosím ťa,,,, a on sa pýta, že kvôli čomu,,, a moja odpoveď bola , že si tiež musím vyzliecť sveter

Ach, tá detská logika a schopnosť povedať všetko tak, ako si to myslím.... Dospievaním sa meníme a nie som si istá, či k lepšiemu.

Moja staršia dcera od malička strašne lubila nakupovat. Často po pracovnom čase, ked som ju vyzdvihla v školke, zastavila som sa v nedalekej samoobsluhe na nakup. Vždy sme sa pred vstupom do potravin museli dohodnut, že si može kupit len jednu vec. Bud to bude mala čokoladka, slane tyčinky, alebo maly džus so slamkou. Svato svate slubovala , že ano, len jedna vec. V obchode však zmenila taktiku a hadzala do košika všetko do radu o stošest. Kludne som jej vysvetlila ,že sme sa dohodli inak a postupne veci vracala na police. Pri pokladni maju vždy všelijake lakave drobnosti, tak neodolala a nebadene strčila do košika ešte niečo... Čakajuc v rade pri pokladni ostala som dosledna som dosledna, a na moju otazku čo chce radšej, tvrdohlavo mi hladiac do oči žiadala obidve veci. Nasledoval prisny pohlad a vyznamny opominajuci stisk ruky, na čo ona na cely obchod z neštastnou tvaričkou kričala z celej sily : Prečo mi stiskaš rukuu?!! Možete si predstavit vyčitave žundranie okolostojacich a lutostive pohlady smerujuce na moju malu zanovitu trojročnu všetečnicu. Od hanby som chcela prepadnut do zeme...

@huck to si dopadla celkom dobre. Mamkina známa mala trošku väčší problém. Celý zážitok bol totožný s tvojim, až na vyvrcholenie. Synovi nestačilo napomenutie, že sladkosti už nakúpili inde. Pri pokladni jej zanovitý synáčik začal vykladať z tašky nákup z predchádzajúceho obchodu so slovami: Teta, toto si moja mama dala do tašky." skoro sa prepadla pod zem. Našťastie mala bloček, a nedorozumenie sa vysvetlilo.

sovka,fiby,dobre som sa pobavila.Napadá ma príbeh s mojim mladším synom.Robila som na odbore sociálnych vecí,keď sa táto príhoda stala.Večer sme mali komisiu. Prišla synova triedna,ktorá bola tiež jej členkou.A hneď mi referovala,že môj syn bol v škole papuľnatý.Písali diktát.Syn sedel spolu s dievčatkom,ktoré bývalo v dome vedľa nás.A ako to deti zvyknú,kontrolovali si chyby.Veronika dostala za rovnaký počet chýb dvojku,syn trojku.Syn sa jej pýtal: Súdružka učiteľka,prosím vás,prečo má Veronika dvojku a ja trojku z diktátu?Klára mu nevedela odpovedať.Len ho zahriakla.No to nepozná môjho syna.Tak sa jej ako papagáj pýtal hádam aj 8 krát.Ale stále slušne.,čo ju vytáčalo do nepríčetnosti,lebo mu to nevedela zdôvodniť.Deti majú vlastnú logiku.

A ešte jeden príbeh s mladším synom.Ako chlapci sa hrali na vojakov.To,že pred chvíľou pršalo,im nezabránilo liezť po blate.Veď vojaci sa musia k nepriateľovi priplaziť.Večer som mu dohovárala,že ako vyzerá.Tepláky som zavesila ,aby sa trochu preschli,že ich na druhý deň operiem.No môj šikovný syn prišiel na druhý deň za mnou do práce a hádajte v čom bol oblečený?V tých špinavých teplákoch.A dôvodil to tým,že mi nechce pridávať robotu.Veď keby si obliekol čisté tepláky,večer by vyzerali rovnako.Čo na to povedať?

Tak pridám aj ja jeden "milý". Náš syn vedel vždy dobre počúvať (neskôr nám vysvetlil, že to stačí natiahnuť trochu uši), a tak vznikali jeho krásne výroky: ...keď bol posledný rok v škôlke, manžel chodieval pracovne niekoľko týždňov do Brna. Keď sa ho s. uč. pýtala:- Janíčko, kde teraz robí tvoj ocko? -On chodí do Brna. - A načo?- Ja neviem, aj mamka povedala, že bohvie načo on tam chodí.
To sme sa dozvedeli až po rokoch od s. uč., ktorá bola našou susedkou, s poznámkou, že vtedy si učiteľky riadne "zgustli" na našom manželstve.
A v 1. triede povedal staršej vychovávateľke: S. učiteľka, to aj Vás na Vaše staré kolená posielajú na branné?
Človek nikdy nevie, čo môže od tých drobcov čakať. Dobré je si to zapamätať a neskôr im to pripomenúť, ale to už vôbec nebude pravda!

Tak som sa rehunala z tych vasich prihod , az som taker spadla z postele!!!!Tie deti !nasu dceru sme stale upozornovali , ze nic sa nesmie hadzat na ulici na zem -vsetko sa dava do kosa . Este sme ju vozili v kociku - mala snad 2 roky- a sli sme po ulici.Pred nami otecko so synom.syncek si rozbalil keksik a papier samzrejme hodil na zem . Vtedy sme ich prave obiehali a nasa dcera na nich vycitavo zaganila a ozvala sa : A papier ? Otecko sa veruze zahanbil a papier podvihol .

Toto nemá chybu, tie deti sú naozaj úžasné. Spomínam si, že som raz s Dankou, mala asi štyri roky, cestovala vlakom do Bratislavy. Nemohla som odolať a obliekla som jej Vierkin svetrík a čiapku. Bolo to najkrajšie, čo sme v dome mali, bielučké, mäkkučké ako vata s vyšitým modroružvým psíkom, menší pes na čapici, väčší na svetri. Darovala nám to niekto, kto kúpil v Tuzexe, už sa ani nepamätám kto. Len čo sme sa usadili, pani čo sedela oproti chválila Danku, aký má krásny svetrík. Naše úprimné dieťa hneď zahlásilo: Teta, to nie môj, to mi maminka požičala od Vierky. Že je Vierka jej sestra, to už nepovedala. Radšej by som sa nevidela a ani vyčítať som jej to nemohla, veď ju nebudem navádzať na klamstvo!

Chacha-chá, milé príbehy a výroky, škoda že to tu zostane schované a málokedy ich nájdem.
Mne môj syn tiež na svadbe zakričal cez celú tanečnú sálu:
"Mamíííí .............. povedz kuchárkam aby nám k zákuskom zabalili aj tento majonézový šalááát, dobre ?????

Ked mal náš najmenší asi 3 roky,spýtala sa ho suseda pri plote ako sa má. "ále mama stále v robote,oco stále v robote,a tak furt dokola,to je život!!!" a raz ked som prišla poobede z roboty,veľmi ma bolela hlava,starší si robili domáce úlohy a malému sa bolo treba venovať,lenže mne bolo hrozne a aj muž spal,lebo v noci ho čakala cesta do Rakúska,tak som mu pustila rozprávku na DVD a ľahla som si k nemu na sedačku.Ani neviem kedy som zaspala,len prišli rodičia,malý ich privítal vo dverách a na otázku,kde je mama a oco odpovedal:"no kde by boli.... v posteli !!!

Jáj, toto nemá chybu takto na ráno, na lačno, dobre som sa pobavila.

"zivot je tazky, tu da, tu neda", toto zahlasila asi dvojrocna dcerka pri sedeni na nocniku

život píše prekrásne príbehy.-))))

Veru, nemajú chybu tie naše deti, už roky ľutujem, že som si ich trefné výroky nezapisovala, to by bolo čítanie!

ja som zapisovala, preto mnohe z nich su stale "zive" a ked trochu vyrastli, tak s oblubou chceli aby som im citala, co povedali.
A este mi napadolo jedno dcerkino zamyslenie: "moje svedomie mi hovori, ze kto nedava, ani nedostava." A ked sa syn prisiel pochvalit, ze zlozil basnicku ona hned poznamenala: "ale saty si si nezlozil". No, to bolo moje kratke zaspominanie si :)