Náš rodinný priateľ (chlapec od maďarov síce ovládajúci slovenčinu ale...) začal pracovať s chlapcami od Trnavy.
Na obed chodili do jednej reštiky,aj vtedy si sadli prišiel čašník a chlapci si objednávali "ja si dám šniclu.....ja tiež" až si všetci objednali šniclu a prišiel rad na nášho priatela a on "Aááá ja si radšej dám rezeň" Chlapci sa naňho pozreli,pousmiali sa.
Priniesli jedlo a vtedy pochopil náš priatel,čo znamenalo to pousmiatie a všetci sa pustili do smiechu.....
....Tak sa chlapec od maďarov naučil čo je to šnicla:))))
si Ty ale "koťužnica", dobre si sa zabávala. Nále možeš zato, že víš aj takúto reč s kerú majú spisovní slováci problém?
@ rigocka
jedna známy raz zobral na obed do hotela svoj nový objav-záhoráčku.Dzífča z dzedziny, prvý krát v takej jedálni číta jedálny lístok:
"Palacinky s jamom. To scem!"
A po chvíli dodala:
"Co je to jam?"
Mimochodom, nielen na iný názov som si musela zvyknúť, zmenil sa aj nákup mäsa. Keď som v Trnave požiadala mäsiara, aby mi stehno narezal, vyvalil na mňa oči ako tenisáky a chcel vedieť, či doma nemám nôž. Skúšala som vo viacerých predajniach, nikde som nepochodila. Lebo veď keď kúpim 6 rezňov, je to šesť rezňov, ale keď kúpim kilo stehna mám tak 4 rezne a z ostatného môžem spraviť tak akurát fašírky. Dobre to mali premyslené tie trnavské koťuhy mäsiarske. A vôbec u tých mäsiarov si museli myslieť, že som spadla z Marsu. Pýtala som si hovädziu roštenku. "No víte, panyčka, to my ani nemávame, to si mosíte kúpit volade v meste", poučil ma mäsiar v centre Trnavy.
A vidíte, postupne mi toto jedlo zástancovia správnej výživy sprotivili, po všetkých tých rečiach, aké je nezdravé som sa sfamfrnila aj ja a rezne mávame dva razy do roka.
nechcem provokovat ale ja rezne akosi velmi nemusim. staci mi tak dva-trikrat do roka ale potom, prosim s plnou paradou. velikansky, horuci a chrumkavy, najlepsie z krkovice, aby nebol suchy. a k tomu alebo este jeden taky isty alebo aspon opekane zemiaky a salat na vedlajsi tanier, lebo, ako spravne podotyka @marcy , nic nesmie rozcvachtat chrumkavu korku. ci obal čičotoje. :-)) ale naozaj mi uplne staci raz za polrok, aby nezovsednel. a po takom obede este veternik velkosti dezertneho tanierika. karamelovy, prosim. a moja predstava o druhom najdokonalejsom hriechu je splnena. :-))))
kamarat vravel, ze ked nastupil do ciech do ucenia, tak pred 45 rokmi, chalaniska z dediny, mali medzi sebou aj slecnu. vraj take tiche dievca, tiez z dediny. majster sa ich na desiatu pytal: děcka, dáte si housky? a slecna tak tichucko na to: ja nechcem húsku, mne by stačila aj žemlička.
alebo, najlepsi zakusok na svete :)