">Babidka a jej zážitok z Hong Kongu. Hotelových bufetov som si čosi užil, na prelome tisícročí som často lietal po svete. Tiež som mával problémy odolať bufetom v luxusných hoteloch, až po po dvoch-troch prípadoch žalúdočných problémov som sa začal kontrolovať :-) Ale niekedy zážitok stál za tie následky.
Dnes som si spomenul na jedny raňajky v Tel Avive. Hotel ani nebol veľmi nóbl, taká bežná americká sieť pre obchodných cestujúcich, ale ráno podávali štyri rôzne bufety: anglický, kontinentálny, blízkovýchodno-arabský a kóšer židovský. V každom rohu reštaurácie jeden. Anglický a kontinentálny som ignoroval, zvyšné dva som obehol každý trikrát.
V arabskom mali super šaláty, nátierky, ovocie a koláčiky. V židovskom nakladané a údené ryby, nakladanú zeleninu, kóšer pečivo (bagels, ktoré sa vraj najskôr varia a potom pečú), obsluha naliala dokonca aj za štamperlík kóšer slivovice... V oboch bufetoch boli neskutočné veci, o ktorých som vedel, že ich tak skoro neochutnám. Napchal som sa do prasknutia. Na ďalšie jedlo som v ten deň pomyslel až po západe slnka, aj to som si musel ísť predtým zaplávať do mora.
V rovnakom hoteli som mal ešte jeden pamätihodný negastronomický zážitok - keď mi cesta výťahom na 15. poschodie trvala vyše 15 minút. Jednoducho to zastavovalo na každom poschodí, hoci nikto nepristupoval ani nevystupoval. Dole som radšej zbehol po schodoch.
Na recepcii som hlásil, že asi majú pokazený výťah. Nie, všetko bolo v poriadku. Dostal som vysvetlenie: je sobota a ja som nastúpil do "sabbat elevator", ktorý v sobotu automaticky chodí hore-dole a zastavuje všade, aby ortodoxný Žid nemusel porušiť zákaz pracovať stláčaním gombíka s číslom poschodia.
O židovskej kuchyni veľa neviem, mám síce malú knižku receptov ale to nevydali židia...
Myslím, že mnohé ich gastro-predpisy sú užitočné pre všetkých.
aj povinnosti našich rodičov a predkov a čudujú sa ...