Nikdy pre zmilovanie Božie nedovoľte, aby vám počas varenia niekto prišiel do kuchyne. Privádza ho vždy zákerné tvrdenie. Je len zvedavá, ako vám ide varenie. Rada by iba jednou nozdríčkou privoňala k omamným vôňam, ktoré tam vládnu. No zrazu vytiahne spoza chrbta handru a metlu. Bodyčekom vás odstrčí od sporáka a začne ho utierať. Potom urobí neočakávaný pád na všetky štyri. Zúrivo drhne stopy jedla na podlahe a stenách.
Nikdy to nedovoľte. Videli ste niekedy, že by počas operácie vtrhla do operačnej sály upratovačka a začala utierať chirurgické nástroje a okolie rany? Alebo akoby sa cítil Michelangelo, ležiac na lešení Sixtínskej kaplnky, keby zrazu prišla kardinálova gazdiná a začala mu čistiť štetce a pokračovala by aj pucovaním steny s jeho maľbou Poslednej večere s frflaním, čo za prasa to tie biele steny počmáralo? Nie a nikdy nie!
Varenie je presne také isté umenie, ako presný rez chirogovho skalpelu, či ťah štecom vychýreného maliara. Keď varím, nič iné ma nezaujíma. Iba dokonalosť mojej fantázie a zručnosti. Počúvam svoje srdce, intuíciu a chuťové poháriky. Kuchyňa mi môže byť ukradnutá. Nezaťažujem sa počas varenia upratovaním a už nedajbože
čistením sporáka.
Všetko, čo po sebe zanecháte, slúži okolitému ľudu. Nasýti ho nielen vašimi kuchárskymi výtvormi, ale aj prekvapujúcimi umeleckými variáciami na plynovom sporáku, lebo vedzte: tak, ako nikdy nie je žiadne jedlo rovnaké, tak sa nikdy nedá rovnako umelecky povýšiť, čiže po žensky zasviniť, kuchynský sporák a kuchyňa vôbec.
Len sporák ponúka neočakávané zákutia a utajené miesta, kam sa dá nechtiac preniknúť omáčkou, či inými zvyškami jedál. Iba na ňom sa dá vytvoriť fascinujúca kvapkaná mozaika z mastnej polievky. Iba na jeho horákoch sa dajú vytvarovať kubofuturistické skulptúry zo zaschnutej a pripálenej gulášovej šťavy.
V prípade, ak bývate doma sám a budete si musieť kuchyňu poupratovať celý opustený, nezúfajte. Všetci umelci mali svoje obdobia. Picasso modré, ružové a kockaté. Van Gogh dvojušné a jednoušné. Aj vy budete mať dve obdobia. Varenia a upratovania. Nič nie strašnejšie, ako jednotvárne, fádne upratovanie. A čo sme si už povedali ? Že žiadne jedlo sa neopakuje, že žiaden sporák a aj celá kuchyňa sa nedá zasviniť rovnako. Čiže - vy kuchyňu nikdy nebudete upratovať rovnako!
Na záver vám prezradím jedno tajomstvo. Vždy som pozval priateľov po navarení na malú vernisáž pred jedlom. Odohrávala sa v nepoškvrnenej kuchni. Teda nepoupratovanej.
Tak, ako sa pozeráme do oblakov a zrazu vidíme rôzne obrysy zvierat, vecí, ľudí, tak aj fľaky na sporáku, či na stenách môžu pri troche vašej fantázie dostať svoje mená. Rovno ich označte ceduľkou s názvom umeleckého diela. A keby vám
nič nepripomínali, pomôžte si jednoducho. Názvy ako "Integrálna súčasť osudu ", "Nevysvetliteľná chyba bytia" alebo "Súzvuk elementárnej slobody" nikoho neurazia. Lebo im nikto nebude rozumieť, ale samozrejme to nedajú najavo.
V prípade, ak by vás rodinné a životné partnerky bitím alebo iným nátlakom nútili upratovať už počas varenia kuchyňu, mám pre vás iba jednu radu. Zabudnite na varenie. Staňte sa vegánom. Čiže človekom, čo zje len surové.
Nenávidím po ňom upratovať kuchyňu. Na druhej strane milujem jeho varenie, lebo varí rád a varí vynikajúco. Takže mu s mamou ten neskutočný (občas veľký, občas malý, ale vždy neskutočný) bordel v kuchyni odpúšťame.
Takže ak sa aj vy, manželky, priateľky či dcéry, zlostíte na "toho vášho" kvôli neporiadku v kuchyni po jeho varení a máte sto chutí prinútiť ho hoc aj motorovou pílou, aby láskavo po sebe upratal, majte zľutovanie. Veď on nevarí len pre seba, ale aj pre nás. A ak je jeho výtvor skutočným kulinárskym zážitkom, zaslúži si po obede zasadnúť do kresla a oddychovať. Aj keď sa to nezaobíde bez toho, aby ste si aspoň popod nos nehundrali rôzne nadávky a vety typu "ja sa na to vy..., nabudúce si ten bordel upraceš sám, holúbok".
A počas varenia sa mu tam nemiešajte. Keď varí, je kráľ a kuchyňa je vtedy jeho kráľovstvom. My to doma tiež nerobíme. Iba ak nás výslovne zavolá, aby sme niečo spravili či mu s niečím pomohli.
Poraď ockovi, že je najlepšie, urobiť si nádhernú nedeľu s priteľmi, nie v kresle doma. My v nedeľu navaríme, bežne do pol dvanástej, lebo pre naše babuľky sme ochotné aj ráno vstať( inak bože, ten pokoj, aký vládne v dome) a potom nasiaknutí vôňami a ochutnávaním, teda nie hladní, odísť na jedno zaslúžené penisté. Máme tam jedného, ktorého tiež za nami posiela žena a signálom odísť sa najesť je telefonát od milosrdnej polovičky, poď holúbok, už máš navarené! No nie sme kúzelní ?:::)
Dokonca sa stavalo ze ma v Moskve pozyvali na oslavu, dokonca aj svadbu, aby som uvaril svoje vrcholne cislo - Zemaikovu kašu:-) Ale to som nikoho nepozýval na obhliadku, v tichosti a sukromi, kuchyne az ked som bol sam som do kaše namiešal obyčajne naozajstne kravské maslo a zo Slovenksa dovezenej obyčajnej horčice (v Rusku nezohnateľnej) a trochu mlieka este som dodal. Pre Rusov to bol vždy vrchol jedenia. Kartoška kotorujiu gotovyl Miroslav :-))) a poumyvať riad - to som ako ty vždy niekoho pozval, ale až keď bolo po !