Švagor, vtedy ešte malý Števko chcel na desiatu do škôlky (vy starší to poznáte - pamätáte si čiernu škôlkársku taštičku na desiatu, ktorú sme nosili cez plece každý deň do škôlky?) chlebík so slaninou. Mama sa bránila, ale nakoniec mu tú slaninku nakrájala medzi chlebík. Keď prišlo dieťa na obed domov, vybralo z taštičky suchý chlieb. Mama sa začudovane pýtala: Števko, a kde máš slaninku?" Števko na to: "Mamka, ja som zjedol "posnu" slaninu !"
(pre Nevýchodniarov - posná- znamená čistá, bez všetkého).
Ale v našej rodine to platí aj dnes- načo toľko chleba, veď na chlieb sa ťažko robí (aspoň niektorým).
Vnučka odpovedala: "Starká, môže byť rezeň."