Palacinky

pekná terapia palacinkami :) kiahne vedia byt potvora, ja este vnucatka nemam, ale mam v zivej pameti, ked to mali obaja moji v skolkarskom veku, skor sa to lepsie znasa, a vidno, ze vasmu krpcovi chuti a ma zmysel pre humor, :)) prajem skore vyzdravenie,

Malý bol ozaj diplomat, vyriešil to takto pohotovo, aby babku nezaťažoval, alebo - nech vymýšľa ona :-)

Tak si to spolu užívajte... :):) Od babiny musia byť tie palacinky najlepšie :):):) Ja som "objednaná" na varovanie vnučky na budúci týždeň...a už teraz sa na to pripravujem, čo všetko budeme spolu vymýšľať, ako si to spolu užijeme...

zlatý výmyselník.
keď mal môj starší syn tak 3-4 roky, jeho jedinou odpoveďou na otázku: čo budeme dnes variť? alebo čo budeš papať? bolo: šošovičnatú polievočku a palacinty. :-)
keď som kedysi strážila švagrinej dcéru, druháčku, dohodli sme sa, že ideme piecť palacinky. dieťa vošlo automaticky do komory a prinieslo krabicu s práškovými palacinkami. tak som jej povedala, že nie, my budeme palacinky robiť ináč. aj sme ich teda narobili a keď sa švagriná so svokrou vrátili, malá o ničom inom nehovorila, len ako teta jana robila palacinky, úplne ináč ako ty, mama, my sme ich zarábali v miske aj s vajíčkom a mliečkom, nie z krabice ako ty. vraj o tomto extra zážitku rozprávala dobré dva týždne a chcela, aby aj oni doma robili také palacinky, "lebo tie sú lepšie"! švagriná ma dlho preklínala, ale ja som v živote palacinky z prášku nerobila, tak čo už. :-))

Keď som občas varovala staršiu vnučku.. ako dvoj-trojročná mi tiež veľmi rada pomáhala, ozaj sme spolu varievali veľa jedál - no nikdy nezabudnem, ako sme krupičnú kašu spolu miešali, vnučka musela miešať tiež... a trocha nám tá krupica prihorela, lebo malá mi vareškou iba zavadzala.. takže dvomi vareškami sme krupicu miešali, a ešte nám prihorela :):) a takýchto zážitkov mám ozaj so staršou veľa - vykrajovanie pagáčikov, medovníčkov, rôzne tvary kysnutého cesta... múku sme vtedy mali všade -teším sa ako budem vareniu priúčať aj mladšiu :):):)

Nikdy som nerobila palacinky z prášku, ani neviem aké sú. Bolo to ale prvé jedlo, ktoré som sa naučila variť. Mama nebola doma tak som sama išla pripraviť palacinkové cesto, a namiesto hladkej múky som do toho nasypala škrob, ktorý bol vedľa múky v sáčku, (pre mňa to vyzeralo ako hladká múka)viete si predstaviť tie palacinky zo škrobu, nikomu ich neprajem.

Ďakujem Vám dievčence aj za skoré uzdravenie môjho vnuka. Smola už mám aj druhého, chytil ich a ten už má 11 rokov v tomto prípade bude stále mäso.

@rea1 , pripomenula si mi ako sa moje vnučky oborili v odchode na mamu, moju dcéru. Zastavila sa pri knedliach, rozhodovala sa, ktorú zoberie, ale nestihla. "Ani sa na ne nepozeraj, to nevieš spraviť poriadne domáce, ako babička?" A veru spravila a odvtedy ich nekupuje.

moje dve dcéry tiež milovali babičkine palacinky - ale jej špecialitou boli len tenučké palacinky pokvapkané citrónovou šťavou a posypané cukrom - takže rozhodne nestačili 2-3 ani takým malým deťom. Keď sa raz staršia pochválila, že si už dáva piatu po sebe, dedko sa spýtal mladšej, koľko už zjedla. a odpoveď trojročnej? "dedko, ja nepočítam, ja JEM"!

Samozrejme aj moje deti milovali palacinky, dcéra ich zbožňuje dodnes a volá ich "vôňa domova". Nuž niekde je vôňou domova elektrická sviečka a u Hubatých smrad po palacinkách .....