Nevesta

svetlana33, 21. mája 2010

Dostali sme pozvanie na svadbu. Vydávala sa manželovej sestry dcérka. Teda veľmi blízka rodina. Bola som deväť rokov vydatá, teda pomerne mladá gazdiná. Našim dvom deťom vždy na narodeniny som piekla torty sama. Raz bola okrúhla, raz okrúhla – poschodová, ako hovoril môj manžel – s kalapom. Potom zase na celú obdĺžnikovú tácku, aby na ňu vošlo „veľa“ sviečok. Bolo treba vymyslieť tortu na svadbu. Napadlo ma, že skúsim upiecť tortu nevestu. Piškótové cesto som dala upiecť do bábovkovej formy. Do otvoru bábovky som vsadila bábiku bez nožičiek. Bábike som ušila na hrudník blúzku a na hlavu závoj. Sukňu „svadobných“ šiat tvorila bábovka. Túto som natrela bielym maslovým krémom a ozdobným špricom povytláčala na ňu kvietky. Do každého kvietku som vpichla kúsok zeleného asparágusu. Aj do závoja dostala bábika kúsok zeleného. Hotovú nevestu som postavila na guľatú tácku na stopke a pyšná som ju postavila na stred stola. Prišiel manžel z práce a keď ju uvidel povedal posmešne – ach, ach, to s týmto chceš ísť na svadbu? Ani náhodou. Moje sebavedomie kleslo na bod mrazu. To som teda nečakala. Aj keď som robila takéto niečo prvý krát, dielo sa mi naozaj vydarilo. Bola som na seba hrdá a vysostne spokojná. A teraz toto. Čo teraz, objednať u niekoho inú tortu už nebol čas. Manžel išiel na svadbu skôr, robil aj šoféra neveste, aj „dvorného“ fotografa, aj svedka. Nemal sa teda čas venovať mne a našim dvom deťom. Pre mňa prišlo iné auto a ja som naložila aj tortu. V kultúrnom dome sme odovzdali zákusky a torty do miestnosti nato určenej. Prebehol obrad, nastalo svadobné hodovanie. Dcérka mala dva roky a neobsedela na svojom mieste a preto som sa s ňou išla prejsť von. Prechádzala som aj okolo miestnosti, kde boli uskladnené torty. Pokochala som sa, ale pichlo ma, že moja torta zmizla. Myslela som si, že môj manžel ju niekde „zlikvidoval“. Aké bolo však moje prekvapenie, keď som vošla naspäť do sály a tam som ju uvidela – nohy mi „primrzli“ k podlahe od prekvapenia – moja ofrfľaná torta stála na hlavnom stole pred samotnou živou nevestou. Teda – také vyznamenanie som nečakala. Moje sebavedomie sa vrátilo a bola som na seba veľmi pyšná. Po svadbe som sa pýtala švagrinej ako chutila moja torta. Povedali, že nevedia, lebo ju nejedli. Vyvalila som na ňu oči – a ona – bolo nám ju ľúto rozkrájať a tak sa chudinka roztiekla a pokazila. Mne to vôbec nevadilo.

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

evas13

evas13 21. mája 2010 o 19:26

Milé čítanie a právom môžeš byť na seba hrdá, vidieť svoje dielo na tróne je fakt úžastné.

@zareaguj

Pekný komentár

svetlana33

svetlana33 21. mája 2010 o 20:05

ďakujem - som na seba hrdá - a to aj pre iné veci, ja svoje diela vidím - no nie každé je viditeľné - a to je niekedy nie výhra

@zareaguj

Pekný komentár

evas13

evas13 21. mája 2010 o 22:01

S tým sa musíme zmieriť, že nie všetko čo je krásne a dobré je pre niekoho neviditeľné a niekto to pekné má pred sebou a nevidí to.

@zareaguj

Pekný komentár

svetlana33

svetlana33 21. mája 2010 o 22:21

bingoooo - dobre si to povedala - si celá ja - xixixixiixix

@zareaguj

Pekný komentár

alena45

alena45 21. mája 2010 o 22:23

Svetlanka, Tvoje zážitky sú veľmi živé a každý mi niečo pripomenul. Navyše ma veľmi zaujala Tvoja podobizeň. Sála prirodzenosťou a milotou. Aj Tvoje meno je veľmi pekné, škoda, že ho bábätkám nedávajú často. Nezvyknem lichotiť, to aj u nás doma všetci vedia, ale dnes po tých príbehoch neviem inak vyjadriť radosť.

@zareaguj

Pekný komentár

svetlana33

svetlana33 21. mája 2010 o 22:29

vau - tak takú pochvalu som už dávno nedostala. A dnes som ju veeeeeeeľmi potrebovala. ĎAkujem. Za odmenu Ti pošlem zážitok mojej kolegyne zo školských čias. Idem nato.

@zareaguj

Pekný komentár

babidka

babidka 22. mája 2010 o 15:52

@svetlana - velmi mile citanie . ked sme my vydavali dceru , tak svagrina trvala na tom , ze aj ona upecie tortu . Viem aku ma zalubu v nazdobenych tortach , tak som si iba vzdychla/co to len bude /.....Torta bola - podobne ako tvoja -nevesta s prebohatou suknou z kremu , ozdobena este aj zlatymi gulockami . Nemohla som ju nevylozit , svagrina dala do nej cele svoje cukrarske umenie . zahanbila som sa vlastne iba ja sama pred sebou - torta sa velmi pacila vsetkym a tak som ju dala na "redovy" tanec s nevestou a bola tak neskutocne dobra , ze hostia na nu spominaju doteraz :-))))))))))

@zareaguj

Pekný komentár

bambitka

bambitka 22. mája 2010 o 16:14

svetlana33,velmi som sa pobavila na tvojom zazitku:)))))),ale klobuk dole pred tvojou gurazou.Mne keby manzel nieco ofrflal,asi to nikam nezoberiem:((((

@zareaguj

Pekný komentár

tinca

tinca 22. mája 2010 o 18:11

Nevesta-torta to bol kedysi veľký boom, aj my sme ju nosili na svatby,lebo ju úžasne krásne vedela vyzdobiť susedka. Prešlo pár rokov a zasa je iný boom 3-5 poschodové marcipánové torty, výzdoba od výmyslu sveta, ale aj ceny riadne pritiahnuté za vlasy. Nedám však dopustiť na domáce torty aj knihy, srdcia a teda aj nevesty.

@zareaguj

Pekný komentár

svetlana33

svetlana33 22. mája 2010 o 22:27

mne môj manžel ofrflal všeeeeetko, ja som ani nečakala, že tú tortu pochváli, najlepšie a najkrajšie pre neho vedela len jeho mama /tá z príbehu zabíjačka/ - takže - aj risk je niekedy zisk

@zareaguj

Pekný komentár

Nenačítali sa tu všetky komentáre? Klikni sem

Prihlás sa a pridaj komentár