Narodeniny

kecupicek - bez fotkykecupicek, 4. mája 2017
Bola slnečná nedeľa. V záhrade nádherne voňali dozrievajúce jablká. Mamička mi dala prútený košík, aby som zopár nazbierala, že si upečieme obrátený jablkový koláč ku káve. Naša ročná colia, pes Bojso, behal po záhrade a prinášal mi jablká, ktoré som mu pre zábavu hádzala.- Bojsík, dones jabĺčko- , volala som na neho!- Dostaneš kus koláčika, keď budeš dobrý!- Koláč sa krásne upiekol, poliali sme ho čokoládou a tešili sme sa ako si na ňom popoludní pochutíme. Necháme ho v kuchyni, na lavičke pri sporáku, nech vychladne. Sadli sme
si k televízoru v obývačke a zavreli za sebou dvere. Film bol napínavý, na koláč sme pozabudli. Nechýbalo veľa do konca, keď
v kuchyni čosi poriadne buchlo. Otvorila som dvere a tam naprostred kuchyne plech, pri ňom pes a do polovice zožratý koláč. Omrviny a
kúsky koláča všade okolo neho. Zakričala som na psa, ale zobudila som otca, ktorý si v nedeľu užíval popoludňajšiu siestu. Otec rozospatý, si len tak pre seba zamrmlal,- nehnevaj sa na neho, veď zajtra bude mať jeden rok, tak to už oslávil.- Darmo, bol to pes s rodokmeňom.- Nemala si ho naučiť, aby si sám otváral dvere,- pridala sa mama. Pili sme na verande kávu a zajedali slané tyčinky. Pes nám ležal pri nohách, maškrtne sa olizoval. Zaželali sme mu šťastné a veselé narodeniny a potľapkali ho po huňatom kožuchu. Dvere do kuchyne sme od tých čias, hlavne v nedeľu, zamykali na kľúč.


@zareaguj


Diskusia k článku

zvoncek
Chudák Bojso, veD´mu koláč slubili a keď mu ho nedávali , sám sa obslúžil



TOPlist