si k televízoru v obývačke a zavreli za sebou dvere. Film bol napínavý, na koláč sme pozabudli. Nechýbalo veľa do konca, keď
v kuchyni čosi poriadne buchlo. Otvorila som dvere a tam naprostred kuchyne plech, pri ňom pes a do polovice zožratý koláč. Omrviny a
kúsky koláča všade okolo neho. Zakričala som na psa, ale zobudila som otca, ktorý si v nedeľu užíval popoludňajšiu siestu. Otec rozospatý, si len tak pre seba zamrmlal,- nehnevaj sa na neho, veď zajtra bude mať jeden rok, tak to už oslávil.- Darmo, bol to pes s rodokmeňom.- Nemala si ho naučiť, aby si sám otváral dvere,- pridala sa mama. Pili sme na verande kávu a zajedali slané tyčinky. Pes nám ležal pri nohách, maškrtne sa olizoval. Zaželali sme mu šťastné a veselé narodeniny a potľapkali ho po huňatom kožuchu. Dvere do kuchyne sme od tých čias, hlavne v nedeľu, zamykali na kľúč.
Diskusia k článku