niečo takéto ale vlastne je to tak zážitok ako aj spomienka na
moju starú mamu ktorá ma sprevádza a bude ešte dlho
sprevádzať pri každom zavoňaní múky, kvásku či pohľade na
dobrú čokoládovú polevu v kuchyni ktorú mi tak s láskou dával
dojedať z misy.
... Keď som bol malý tak otec sa rozviedol a zobral si ma aj s
mojimi dvoma sestrami ,, dvojičkami ,, k sebe nakoľko naša
vlastná mama nás nechcela a otec by nás aj tak nedal, začal sa o
nás starať aj s jeho mamou nakoľko ešte dokončoval policajnú
školuv Brne a tak to všetko vlastne začalo od mojich 4 rokov.
Keď som bol už ako 6 ročný otec si našiel priateľku a nakoniec
moju terajšiu ,, mamu ,, odsťahovali sme sa ale babička prišla
bývať k nám a tým začali všetky ,, teda moje najkrajšie zážitky v
kuchyni ,, babička nám varievala a vypekala od pondelka do
piatka celé roky až do mojej 20ky a to bol raj ... a o domácich
džemoch, lekvároch, mede, zaváraninách ani nehovorím, tak som
sa dostak do tajov domácej slovenskej kuchyne a musím
povedať tak ako varila moja babička už pre mňa nenavaril nikto v
živote.
Babičkinú osobnú ručne písanú knihu jej receptov a receptov
ktoré mala od svojej mami a starej mami má moja nevlastná
mama ale aj tá keď skúšala variť jej dobroty už to nebolo to ako
keď to pripravovala moja babička jej láskavymi rukami a
úsmevom na tvári. Nikdy nezabudnem na tú vôňu či to keď mi
dával olizovať varechu a dojedať práve vyšľahaný krém z misky.
Nie som až tak daľeko od domoviny ale čo mi najviac trhá srdce
je to že už nikdy neochutám a neucítim tú pravú slovenskú
domácu chuť a vônu koláčov od mojej starej mami ....
Jediné čo som poprosil moju mamu je že aby pamätala že všetko
čo chcem a po čom najviac túžim je práve tá ,, BABIČKINÁ KNIHA
PLNÁ RECEPTOV A JEJ DOTYKOV NA KAŽDEJ STRÁNKE KEĎ JU
PÍSALA A DOPĹŇALA ,,
Ďakujem starkej za jej dlhé roky starostlivosti a láskavého
pohladenia v kuchyni keď som jej potajme ujedal z krémov a
poliev všetkého druhu, dala mi veľký dar v mojom život a to
lásku k vareniu.
? A to o kolkej chodis spavat alebo si sa odstahoval z europy...
Krasne i to nebo nad tymi horami ......" Tak sa drz!
No a ja si pamatam presne tie s mojou bakou, ktora bola vychyrena kucharka v dedine. Volali si ju na vsetky svadby varit a piekla nadherne torty a fantasticke zakusky, tortove oplatky, take este na otvorenom ohni. A ako sa pri tom nanadavala, ked sa jej nedarilo.
Na kazdom jednom schodiku na povalu bol upeceny iny druh zakuskov. Take veru teraz uz nikto nedokaze spravit
Pamatam si presne konzistenciu plniek, cesta s malymi dierkami a marhulovych osuchov s mrvenickou, domacich klobas a poveceroch palenej lavorovice.
Tiez mi po nej zostala pisanka receptov, ktora voni nou. Sem tam si ju s detmi otvorim a smejeme sa, pretoze v kazdom recepte naschval nieco zabudla dat, aby to nikto nevedel spravit tak ako ona. A sestra ma zasa jej kredenc. Vzdy ked k nej pridem, tak si idem do komory privonat k tomu kredencu, aby som citila vonu mojej babky.
Aj teraz ked to pisem sa mi tisnu slzy do oci.
Moja mamina to zdedila po nej. A ja som sa vzdy jedovala, ked som isal nieco varit a kecala mi do toho, aby som to nerobila podla nej, ale podla seba. Nenavidela som ked prelievala jedlo z vacsieho kastrola do mensieho. Ked stale lestila sporak a obkladacky v kuchyni, lebo to bola vysada poriadnej gazdinej. Ked ma zvozila za mokru slizovu dosku.
No a teraz je rok co zomrela moja mamina a ja varim na plne obratky. Prelievam z hrnca do hrnca, lestim sporak a obkladacky, slizovu dosku uz drhnem na sucho a hrnce ktore su na polievku pouzivam len na polievku.....:-), ked varim vyhrnam si rukavy a varechu pocas varenia umyjem 50x. Lekvar varim aj dva dni nie so zelirovacim cukrom, ale poriadne, tak ako to robila moja babka.
A poviem Vam, je to uplna pravda, nervy maju teraz moje dcery so mna, ked sa nieco ucia a ja im do toho kecam a vravim, ze raz si na mna spomenu, ze som mala pravdu a budu to robit presne podla mna.
A najvacsou odmenou je, ked mi moje deti povedia: Mamina, ty uz varis lepsie ako babka....
Toto je co ja hovorim stale, po ludoch by nemali zostavat majetky, peniaze, ale vone, chute a hudba. To su neznicitelne hodnoty, ktore vyvolaju radost a teplo v srdiecku kazdeho dobreho cloveka.
prajem ti, aby si si ich dlho uchoval v pamäti a vo svojej duši. Ďakujem, že si sa s nami o ne podelil.
"Kristínko, môžeš žiť aj na dvadsiatich miestach, ale len jednému hovoríš - domov. Je to obyčajne tam, kde vidíš svoju mamu alebo babku ako varí a pečie a úplne naživo cítiš vôňu a chuť jej polievky, omáčky alebo koláčov.
Len jednu túžbu mám Kristínko - aby som sa mohla vyplakať na hrobe našich rodičov.
A tak sme vtedy s mojou babkou zašli na cintorín a do krabičky nabrali trošku čiernej zeme z hrobu rodičov, pribalili ho k vianočným dubákom do balíka pre jej sestru v Amerike. List ktorý nasledoval mal rozmazané písmo a dodnes ho schovávam aj keď moja babka a ani jej sestra už dávno nežijú......
Vďaka @ethanel za krásne vyznanie všetkým babkám.
Ja som si tiež zapisovala veľa receptov do zošitov.Teraz ich má naša dcérka v USA.
@ethanel ,želám Ti veľa úspechov v zahraničí a pekný život s Tvojou krásnou manželkou.