* * * * *
Je ráno. Švédske stoly v španielskej dovolenkovej destinácii. Ako je zvykom počas zájazdov, kde majú ľudia v cene iba raňajky, a potom sa musia stravovať za vlastné, aj vtedy sa hlavne českí turisti správali tak, ako keby mali každučké ráno posledný krát jesť.
Zvlášť jeden z nich. Keď si prišiel naložiť po piaty raz, a predtým si jedlo odniesol vždy k svojmu stolu a šup s ním do igelitovej tašky, zastavil ho čašník s rezolútnym : "Finish!"
Čech s patričným predným pivným airbekom sa zarazil a hneď vyhŕkol: "I am not Finish, i am Czech!"
* * * * *
Do nášho spolku miernosti a striezlivosti sa dlho snaží dostať jeden SBSkár. Inak múdry a vzdelaný pán. Zvíťazil však nad ním Démon alkoholu. Je teda neustále v liehu a preto patrične otravný a nezrozumiteľný. Vždy, keď sa po zvítaní spolku, zvrtne naša reč na varenie, tento nešťastník sa dovalí a začne nás otravovať, ako si ide uvariť francúzske zemiaky. Počúvame to asi dva roky. Doteraz ich však nikdy neurobil.
Je tomu pár dní, keď ma prekvapil telefonát. Volal mi onen bľaboták. Bolo jasné, že opäť v jeho žilách koluje aj nejaká tá krv okrem alkoholu.
Hrdo mi oznámil: "Tak som si urobil tie francúzske zemiaky.“
„No a?“
„Nie je to ono.“
„Prečo?“
„Niečo tam chýba.“
„Dal si točenú?“
„Asi kilo.“
„Vajcia?“
„Nó.“
„Smotanu?“
„Nó.“
„Zapiekol si to?“
„Samozrejme, čo som vadný.“
Nevedel som, ako motákovi pomôcť. Iba zo žartu som sa opýtal: “A zemiaky si dal?“
„Do p..., na tie som zabudol...“
Pretože, u toho opitého neboráka by som hneď predpokladala, že tam tie zemiaky nedá...