Mišo

kecupicekKecupicek 23. septembra 2017 o 20:19

Sedím v izbe a počúvam ako bubnuje dážď na okno. Vonku breše pes dolných susedov Coffi. Podobá sa na psíka, ktorého som dostala ako malá. Mišo bol skutočne múdry pes. Neposlúchal nikoho a nikdy. Bol uviazaný na reťazi a keď niečo vyparatil vtedy dostal remeňom a ja som ho plačky bránila. Strážil svedomite. Ležal v búde a tváril sa že spí. Návštevu pustil dnu, no nikdy von. Často sa zatúlal a zo svojich potuliek si vždy doniesol nejakú korisť. Zahrabával ju do kopy piesku, ktorá bola na dvore. Mal rád deti a nikdy im neublížil. Hrali sme sa s ním ako s bábikou. Poobliekali sme ho do detských šatočiek, ktoré sme nenosili a vozili ho v kočíku pre bábiky po ulici. Statočne vydržal naše hladkanie a maškrtne sa oblizoval, keď sme ho kŕmili. Okrem neho sme mali aj jazvečíka, s ktorým chodil ocko na poľovačky. Búdu mali veľkú a pohodlne sa v nej vyvaľovali. Ocko prišiel z mesta a len tak na pol úst prehodil, že sa zoznámil s ľuďmi z Francúzska, ktorí budú na okraji mesta budovať silo na obilie. Pozval ich na návštevu, lebo potrebovali do domu, v ktorom ich ubytovali, nejaké zariadenie. Budú tu asi rok, nemôžu si platiť hotel. Prišla sobota a my sme betónovali nový plot okolo záhrady. Chceli sme to dokončiť, a tak nám práca trvala až do večera. Nebolo času ísť do obchodu na nákup a naši brigádnici zjedli všetko čo sme mali doma. Ocko sľúbil mame, že ráno skočí do mesta a nejaký ten chlieb donesie. Unavení po namáhavej práci, lebo všetok betón sa miešal ručne, sme v nedeľu ráno sladko spali. Pod oknom neúnavne brechal náš Mišo. -Zakrič na neho nech prestane,- volal ocko zo spálne. Mišo nepočúval a brechal, a brechal čoraz zlostnejšie a hlasnejšie. Ocko vystrčil hlavu z okna a uvidel pri bráničke návštevu, ktorú cez týždeň pozval. Ešte šťastie, že mali tlmočníka. -Poukazujem im dielňu, ponúkneme im nejaké nápoje na osvieženie a do obeda odídu, pomyslel si ocko a vyšiel von. Chyba lávky, Francúzi mali celý deň voľno, len tak rýchlo sa domov nechystali. Ponúkli sme, čo sme mali, chlieb som bola požičať u našej ujčinky, domáce zabíjačkové konzervy len zmizli, zeleninu sme mali v záhrade. Dva manželské páry a jedno osemnásť mesačné dieťa nám dávali poriadne zabrať. Dieťa sa volalo Kristínka a bolo vidno, že je zvyknuté na život na cestách. Rodičia jej dali pokojne zjesť feferónku a ona sa ani nezamračila. Keď ju nasýtili, dali mi ju na starosť a viac sa o ňu nestarali.-Čo im dáme na obed?- starala sa mama.- Kapusta je v záhrade, zajaca zabijeme a knedľu uvaríš,- upokojovala som ju. Otec zabával hostí a hojne im nalieval, mama varila a ja som varovala Kristínku. Mama niečo potrebovala a ja som nechala Kristínku na dvore. Keď som sa vracala zo záhrady už jej nebolo.- Možno vliezla štvornožky do domu, však tam má mamu.- Vliezla štvornožky, ale do psej búdy. Mišo ležal vzadu, lebo mu zatarasila svojim telíčkom východ. Položila si hlavičku na teplé psie telo a zaspala. Mišo ležal, ani sa nepohol. Dovarili sme obed a pozývali hostí k stolu. Vtedy sa matka spamätala, že nemá dieťa. Ja som bola presvedčená, že je u nej, ona, že ju strážim. Hľadali sme ju doslova všade. Keď nikde nebola, až pri psej búde nás napadlo pozrieť sa aj tam. Dieťa spokojné, vyspinkané, hľadelo na nás zvedavými očkami. Po kávičke sa návšteva srdečne lúčila a pozývala nás k nim. Po celý čas pokiaľ stavbu nedokončili sme sa stretávali a veru sme aj sľúbili, že ich navštívime. Mišo ďalej robil svoje psie kusy a o nič sa nestaral. Prišiel august 68 a všetko bolo ináč.
Komentáre k článku:


    Pridaj komentár k článku:
    Táto funkcia je len pre prihlásených!

    Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


    alebo môžeš použiť:

    Prihlásenie cez Facebook

    Registrácia

    Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
    Podmienky používania a ochrana osobných údajov


    TOPlist