Mačička Miňka

kecupicek - fotkaKecupicek 9. októbra 2017 o 16:10

Bol máj, lásky čas. Naša suseda kráčala dole ulicou a vedľa nej, jej verná spoločníčka mačička Miňka. Motkala sa jej neustále pod nohami, a keď zbadala nášho kocúra Ťapka, veľkého fešáka s bielymi labkami a hnedým chrbátikom, naježila sa a vyskočila na múrik. Po čase sa k nej mohol priblížiť na dva kroky. Naliala som im každé ráno mliečko, ktoré Miňka milovala, a tak nedbala papkať s Ťapkom z jednej misky. Postupne si na seba tak zvykli, že sa pri každom stretnutí dotkli ňufáčikmi, ako ľudia pri bozku. To som ešte u mačiek nikdy nevidela. Susedka chodila do denného stacionára a jej mačka sa presťahovala k nám. Pod schodmi si v teplúčku s Ťapkom driemali, a keď som mala pre nich zvyšky jedla zavolala som ich a v okamihu boli pri vchodových dverách. Vychudnutá mačička sa postupne zaobľovala a s ňou rástlo aj jej bruško. Ťapko bol starostlivý partner, lovil myšky a nosil ich Miňke. Často sme ju pozorovali, ako sa s nimi hrá. Potravy mala nadostač, myška často ušla, alebo ju pustila. Raz popoludní som ležala na gauči v letnej kuchyni a len tak som podriemkavala. Odrazu vidím ako si po kuchyni vykračuje myška a škriabe sa po kožušine na fotel. Skočila som na rovné nohy a mačka so mnou. Ja som naháňala myš a mačka sa len dívala. Myška zmizla za kuchynskou linkou. Otvorila som dvierka a moja myška sa prepletala pomedzi fľaše na dolnej poličke. Zhrnula som fľaše dokopy a myšku som chytila do starej utierky. Ukazujem ju mačke a tá sa len s údivom díva, čo tým chcem naznačiť. Držím myšku za chvostík a nesiem ju von. Tu som za rohom šopy zbadala skoro plné vedro vody a urobila som myške plavecký výcvik. Vnúčik ma zbadal a pýta sa: - Čo robíš babinka? - Učím myšku plávať, odpovedala som prekvapená, lebo som nečakala, že ma zbadá.- Pusť ju, uvidíme, či ju bude Miňka naháňať.- Vyvrátila som vedro, voda sa vyliala a myška s ňou. Myška utekala o stošesť, mačka stála a ani sa nepohla. Čas bežal ako voda, Miňka už ledva kráčala, také mala veľké bruško. Sedeli sme na terase a uzatvárali stávky, koľko mačiatok sa Miňke narodí. Bolo nedeľné slnečné ráno 14-teho mája, druhá májová nedeľa- Deň matiek. Nesiem kúsky mäska mačkám a pod schodmi mňauká Miňka. Leží na koberci a túli k sebe mačiatka. V tom šere nevidím, koľko ich je. Prvý odhad tri, druhý päť , nakoniec ich bolo šesť.- Musíme jej urobiť domček!- hovorí mi vnúčik.- Ja urobím domček a ty si zatiaľ vymysli mená pre mačiatka.- Vzala som záhradnícku rukavicu a opatrne premiestnila mačiatka do veľkej krabice vyloženej polystyrénom, nech im je teplo. Na spodok som dala huňatý froté uterák, nech sa doň zababušia. Mamička sa od nich celý týždeň ani nepohla. Po dvoch týždňoch už videli a trošku sa motkali okolo mamy. Susedov pes Coffi sa chcel tiež pozrieť na mačiatka, ale mačacia mama mu zaťala labkou do ňufáka, tak vždy sedel v úctyhodnej vzdialenosti pod stolom a vstal, len keď už mačky dojedli a nechali mu niečo v miske. Bol to nádherný pohľad. Veľká okrúhla misa a okolo nej šesť mačiatok s mamou a ockom. Mačiatka rástli a postupne spoznávali terén v blízkom okolí. Skrývali sa pod tujami, skákali po kameňoch v skalke a v skupinke sa nebáli ani psa a spoločne na neho útočili. Škrabali sa po kríkoch, ako ich mamka. Mamka bola starostlivá, nosila im myšky a pochytala mladé drozdie mláďatá aj susedove tri papagáje. Stal sa z nej lovec, čo by som nikdy nebola uverila. Deti nechali otvorené dvierka na klietke, ale mačka bola rýchlejšia. Vnúčik sa im veľmi tešil, mohol sa s nimi hrať aj celý deň. Zistil, že máme štyri dievčatá a dvoch chlapcov. Keď mali mačiatka osem týždňov, dali sme ich s mamou na farmu k známym. Nechali sme si kocúrika Rika a ocka Ťapka. Kocúrik Rik je veľký nezbedník.
Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarKecupicek 10. októbra 2017 o 20:10

    Náš kocúrik rád vbehne do domu, pobehá po izbách, ale najviac ho lákajú vône kuchyne. V letnej kuchyni spí vo foteli, ale keď sa niečo varí, bleskovo vyskočí na mramor pri krbe a odtiaľ na kuchynskú linku. Musí vidieť všetko z blízka. Také zvedavé mača sme ešte nemali.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarJojino 10. októbra 2017 o 20:56

    A keď sa taký kocurik Miňko vykadi ... to je smradu, nezbavíš sa ho za pol roka...Nič krajšie nemôže byť, ako kocúrik na mramorovej doske, v miestnosti, kde by mali normálni ľudia papať.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarRadost 10. októbra 2017 o 21:11

    @Jojino (10.10.2017 20:56)

    nič krajšie nemôže byť ako spolužitie..
    spolužitie človeka s človekom..
    spolužitie človeka so zvieraťom..
    vždy sa je čo od druhého učiť a sa vzájomne potešiť..:-)
    @Kecupicek
    pekný príbeh spolužitia...:-)
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 11. októbra 2017 o 16:21

    Keď budeš taký starý ako my, možno budeš rád, keď bude po tvojej kuchyni behať niečo malé a milé. Možno ti tvoja mamka niekedy porozpráva, akú farbu mala tvoja vôňa, keď si bol malý a ona ťa napriek tomu mala rada. Vieš, pre svoje deti a vnúčatá sú rodičia schopní vydržať všetko, aj to čo nikdy nepredpokladali. Neboj sa život ťa naučí............. @Jojino (10.10.2017 20:56)

    @zareaguj
  • kukulienka71 - fotkaKukulienka71 11. októbra 2017 o 22:23

    Pred rokmi sme mali krásnu a inteligentnú mačičku. Prišla k nám znenazdajky, akoby ju niekto zoslal. Bola milá, prítulná, múdra, túlila sa, keď sme to navzájom potrebovali a chytila aj malú užovku v susedovej záhrade. Priniesla ju jedno ráno pred dvere terasy. Okotila sa práve v deň dcériných narodenín, skoro ako u teba, @kecupicek , 13.mája. Bolo mi dopriate byť svedkom príchodu na svet malých mačiatok. Boli jedno krajšie ako druhé a tretie:-) To najsamkrajšie si po pár mesiacoch niekto nedovolene vzal spred domu. Ich mamka už ale nebola tá ,čo predtým. Neviem, či aj u mačiek existuje popôrodná depresia, už nikdy sa k nám nepritúlila a chovala sa ozaj čudne, bolo nám to ľúto. Keď som sa dozvedela, že som tehotná, mačky putovali k známym na majer.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 12. októbra 2017 o 16:33

    Zato je lepší kocúrik, lebo je pohodlný a o stravu a teplo sa nemusí starať. Drieme si vedľa deda na gauči, a ten čo celý život nenávidel mačky, ho hladká a rozpráva sa s ním. Keď ideme na dovolenku, nemáme starosť, kto ho nakŕmi. Postará sa o seba sám. Psov nám trikrát za sebou otrávili.
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist