Ale nikto mi zatiaľ nepovedal, prečo sa to všetko nádherne voňavé volá francúzske zemiaky? A kto jedlo na Slovensko vlastne priniesol? Alebo u nás vymyslel? Je to slovenský fenomén, ktorý stihol preniknúť aj do Čiech alebo naopak? Začal som teda pátrať.
Za klasické francúzske zemiaky vznešená gastro pospolitosť považuje jedlo z horských oblastí Savojska. Všetko iba vďaka umnej reklamnej kampani výrobcu syra Reblochon. Spustil ju v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Bola tak úspešná, že každá francúzska gazdinka doteraz za jediné francúzske pravé zemiaky považuje Tartiflette, ktoré zapeká len a len s týmto mäkkým syrom. Je veľmi vzdialenou rodinou českého Hermelínu alebo slovenského Plesnivca.
Domovom syra je savojská dolina Aravis. V tejto oblasti majú rôzne spôsoby na prípravu Tartiflette. V každej dedine či reštaurácii na lyžiarskom svahu majú svoj vlastný, zaručene najlepší recept. Práve počas zimnej sezóny sú zemiaky na tento spôsob veľmi populárne v horských reštauráciách. Nečudo, jedlo má vysoký obsah kalórií a ich príprava je pomerne jednoduchá. Ľahko sa udržia ako keby čerstvo upečené v teple aj hodinu alebo viac bez zhoršenia kvality.
Na Tartiflette si očistené zemiaky pokrájame na hrubé plátky a uvaríme ich v osolenej vode. Na panvici speníme slaninu a cibuľu. Zapekaciu misu vymastíme. Na spodok poukladáme polovičné množstvo zemiakov, pridáme polovičné množstvo slaniny a cibule. Nasleduje ďalšia vrstva zemiakov a zase cibuľovo-slaninová zmes. Celé to prikryjeme hrubými plátkami syra a dáme zapiecť do rúry. Keď syr dostane zlatú farbu a obtečie zemiaky, je to hotové. varecha.pravda.sk/recepty/tartiflette-savojske-zemiaky/28...
">Celý recept aj s fotkou nájdete tu.
Celý zázrak tohto jedla je asi v kvalite syra Reblochon. Vyrábajú ho už od stredoveku. Pastier, ktorý si prenajal pasienok, za prenájom platil podľa nadojeného mlieka. V deň, keď si majiteľ pasienkov prišiel odmerať mlieko, pastier podojil len čiastočne. Keď vyberač odišiel, dodojil zvyšok. Toto „ukradnuté“ mlieko z druhého dojenia (reblâche) je veľmi tučné a dalo meno syru.
Francúzske zemiaky sa robia na tento spôsob aj s natvrdo uvarenými vajcami. Ale nikde sa nedáva klobáska alebo nejaká podoba známej našej točenej cesnačky. Bol som teda sklamaný ako každý roduverný Slovák, že recept francúzske zemiaky nepriniesol na Slovensko zo svojho pobytu vo Francúzsku M. R. Štefánik (ešte som neskúmal tahitskú kuchyňu, možno že tam je odpoveď na túto otázku...) alebo ako som sa v kútiku dušenky mojej nádejal jedlo nám priviezla posádka francúzskych vojsk, ktorá po prvej svetovej vojne pobehovala po Bratislave a okolí, zanechajúc tutoka množstvo potomkov.
Na internete nájdete tisíce recepty na naše slovenské francúzske zemiaky na všakovaký spôsob. Všetky majú spoločné len to, že sú zaručene tie najpravejšie a najlepšie, ale nikde ani riadok o tom, ako sa na Slovensku zjavili.
Tak som sa poňúral v mojej zbierke kuchárskych kníh. V krátkosti zhrniem poznatky z 89 kníh. Nepiekli ich ani za čias autora prvej slovenskej kuchárky Jána Babillona v roku 1870, ani v kuchyniach starého Prešporku, o ktorých básnil žiaľ už nebohý Peter Ševčovič a zmienku o nich som nenašiel ani podľa mňa v najlepšej kuchárskej knihe minulosti – v Zlatej knihe kuchárskej od Márie Dúbravskej z roku 1945. Recepty na francúzske zemiaky sa začali objavovať až v knihách zo socialistickej éry.
Mám ale jednu prevratnú hypotézu. Francúzske zemiaky objavil spisovateľ Jaroslav Hašek!
Dožíval v Lipnici. V reštaurácii jeho osobného krčmára pána Invalida literárnemu géniovi kuchárka Rézinka Špinarová musela pripravovať obľúbené jedlo. Bola to zmes nakrájaných varených zemiakov, opečených špekáčikov (vuřtov) a natvrdo uvarených vajec. Jedlu dal názov, a nikto nevie prečo, Kočičí tanec. Vyčítal som to z nedostižného životopisu Jardy Haška od Radka Pytlíka "Toulavé house" na strane 43. Viem, že to neboli tie pravé francúzske zemiaky, ale Hašek im otvoril víťaznú cestu do socialistických jedální a kuchýň.
A ešte niečo mi napovedá, že otcom francúzskych zemiakov bol práve vlastný literárny tato Švejka. Cez prvú svetovú vojnu pôsobil Hašek ako červený komisár v boľševickom ruskom vojsku. Vtedy nepil, čo vysvetľuje aj jeho trojročné zatemnenie mysle. Nemohol priniesť francúzske zemiaky práve z kuchýň za Uralom, kde vyvádzal? Nebolo to obľúbené jedlo červeného kata Trockého, pod ktorého velenie Hašek spadal? Prečo sa francúzske zemiaky stali z ničoho nič gastro hitom v hlboko socialistickom Československu v časoch, keď pre nás vtedy boli francúzski imperialisti len a len hnusná banda nehodná vzoru? A iba sovietsky trpaslík bol najväčší trpaslík a iba so Sovietskym zväzom bolo na večné časy a nikdy ani v hrnci inak?
Moje pátranie pokračuje. Mám pred sebou tahitskú stopu M.R. Štefánika a Haškove kuchyne za Uralom. Ak by ste chceli prispieť aj vy, nech sa páči, veď diskusia je práve na to. Vaše podnetné pripomienky mi poslúžia ako ďalšie smery výskumu.
Už som sa bál, že Zema prestalo baviť písanie na Varechu... :-)
P.S. Keď som pátral po internete po receptoch z literatúry, lebo som nevedel túto moju knižku objaviť, lebo nebola na polici v hrnci, ani medzi kuchárskymi receptuálnymi knihami, ale medzi detektívkami (neviem, čo si ten náš domáci škrtiatok už dovoľuje), tak na tom internete som našiel medzi ponukou kníh on.line napr. Kuchařské recepty vypsané z literatury - kniha druhá (Jiskrová Jaroslava) z vydavateľstva Paseka. Kde - tu je ešte k dostaniu, ale napr. Artfórum ju na webe označuje ako nedostupnú. A ešte som našiel tiež v češtine - Literární kuchařka aneb Taky nemáte čas vařit? - Marie Woodhamsová. Meno znie anglicky, ale je to pani, ktorá spíkuje ako spolupracovníčka Českého rozhlasu. Vie zaujímavo rozprávať, a tak aj tá knižka asi bude dobrá. Ponúkajú ju tiež v internet obchodoch. Len sa bojím, že na list pre Ježiška cez online obchody je teraz už trochu neskoro, ale skús to.
P.S.S. Ja som mal na gymnáziu jednotku z literatúry, ale päťky z diktátov. Moja profesorka ma milovala, a vždy, keď sa písal diktát, zobrala nejaký aj zbytočný obežník a poslala ma s ním niekam behať po triedfach. Alebo po vychýrený chlieb do Prievozu - bratislavská časť. Doteraz mám ťažkosti so s a z a obšča sa zadarí aj s nejakým tým yi.
Tak pani učiteľnica levica, vy uže panimájete moje gramatickoje zveračiny? Inak, aj z ruštiny som tiež preliezal s odtretými ušami. Ale to bol ideologický protest, heheh, aspoň tak som sa na to tatkovi vyhováral a on to prijal a odložil remeň.
Žiaľ, zdá sa mi, že na Zeměpoloche ako bájnej krajine zvíťazila britská kuchyňa, a o tej už máme svoj názor, nie?