Kšeft

kecupicek, 2. júla 2017

Moja mamička pracovala v školskom zariadení, ktoré prevádzkoval Hydinársky štátny majetok. Firma mala v našom okolí mnoho budov, v ktorých chovali sliepky od kuriatok až po nosnice. Sliepky sa výborne niesli, a tak vždy pred sviatkami prišlo auto a šofér pred dvere vyložil množstvo vajíčok. Každý zamestnanec mal nárok na podiel zo zisku a mohol si vybrať z rôznych komodít. Obilie sme nepotrebovali, lebo sme nič nechovali. Mamine kolegyne mali doma hydinu, tak sme to vymenili za vajíčka. I stalo sa, že takýmto Bartrom sme mali naraz až 1000 vajíčok. -Čo s nimi?- znela otázka. -Idú sviatky-,popredáme ich a budeme mať na darčeky. Moja priateľka to spropagovala medzi kolegyňami a záujem bol, čuduj sa svete, veľký. Pozvala som kolegyňku na návštevu a v družnom rozhovore sme pozabudli na hodiny. Autobus už nestihne a ako sa dostane domov. Vonku mrzlo až tak prašťalo a cesta bola ako zrkadlo. -Ako pôjdem s vajíčkami po takej poľadovici?- lamentovala kolegyňa. -Neboj sa, ja ťa odveziem-, upokojovala som ju. Naložili sme 1000 vajec do Volgy. Za takýchto podmienok som veru ešte nešoférovala. Modrá Volga sedela na ceste ako koráb na mori, a tak aj v tej poľadovici plávala. Dúfala som, že aspoň štátna cesta bude posypaná. Figu. Prešli sme pár metrov a tu pri bytovke ide oproti nám , stredom cesty, opitý človek. Cez stiahnuté okienko som na neho zakričala, aby sa odstúpil nabok, lebo neviem, kadiaľ pôjdem. Veselo mi zakýval a zakričal na pozdrav. Bola som spotená ako myš. Na cestu sa spúšťala hmla. Išli sme tak 40-tkou, ale došli sme bez nehody. Zaparkovala som Volgu do garáže, lebo manžel bol na služobke v Bratislave, aby si nič nevšimol. Na druhý deň mi kolegyňa volá, že všetky vajíčka sa minuli a ani jedno sa nerozbilo. Manžel sa vrátil a jeho prvá otázka znela:- Kde si bola s autom?- Nevšímala som si ho. Dlho som však nevydržala a porozprávala som mu o vajíčkovom kšefte.- To si zaslúži prípitok-, povedal a doniesol fľašu dobrého vínka.

@zareaguj