Dnes, keď som krájala kapustu mi prišla na um táto príhoda.
Na obed boli kapustné fliačky. Brat a ja sme ich mali osladené, môj ocko jedával slané. Tak ako obyčajne brat mal fliačky dávno zjedené a už sa hral na dvore a ja sedela a hľadela do taniera. Ocko prišiel k stolu neskôr a ešte ani nezačal jesť, keď niekto zvonil pri dverách. Odišiel od stola a to sa v mojej hlavičke zrodila spásonosná myšlienka, ako sa fliačkov zbaviť. Rýchlo som konala. Šup s mojimi fliačkami do ockovho taniera. A keď sa vrátil, tak som sa tvárila, že práve dojedám posledné sústo. Pochválil ma patrične a ja natešená som utekala na dvor za bratom. Ale ocko začal jesť, fliačky mali zvláštnu chuť, no a hneď odhalil prečo. Zavolal ma a ja som musela priznať, čo som urobila. A nechápala som ako mohol na to prísť, veď boli také isté ako tie na jeho na tanieri. Pokladala som ho za kúzelníka, ale som sľúbila, že klamať už nebudem. A to som sa snažila dodržať. V jedení som sa "polepšila" tušim až skoro dospelá.A chlieb, ktorý som mohla jesť každý deň, len tak s maslom, alebo suchý, tak to mi zostalo až doteraz. /A ako malá som urobila mamke hanbu na hody, lebo som stála na ulici a jedla suchý chlieb a ostatní hodové koláčky a zákusky/. Tak som si zaspomínala, nemajte mi to za zlé....
Čo sa týka chleba, tiež som ho mala v detstve rada len tak na sucho.
KeĎ som od niekoho z rodiny dostala bonbón alebo kúsok čokolády, pýtala som si k tomu aj chlebík- tá čokoláda bola pre mňa mastná,
alebo som si to s bratmi alebo s bratrancami vyčarala za nejaké ovocie.
ale cerstvy rozok bol pre neho pochutkou.Prve co urobil v potravinach, rozbehol sa k cerstvemu pecivu ...vybral najvacsi rozok ,ktory pokial sme skoncili nakup takmer dojedol.
Pri pokladni pracoval ...zhodou nahod... starsi pan ,slovensky emigrant ,ktory nas uz poznal z pravidelnych nakupov....
Raz to uz nevydrzal a na cely obchod vyhlasil :
"Teba tvoja maci asi hladom mori ,ked ti suche rozky tak chucia!"
Nastastie to bolo zartom ,lebo syn podvyziveny nevyzeral ,
ale do smiechu mi nebolo.....
U nejakého kamaráta videl trojkolku, zaľúbil sa do nej a celou cestou zo škôlky otravoval:
- "mamiii, kúp mi takú trojkolku...... uvidíš ja už budem dobrý........že mi ju kúpiš ?
- " kúpim synček, ale teraz nemám korunky, mám len na rohlíky"
- " tak mi kúp rohlík mami .... ja už budem dobrý .... že mi kúpiš rohlík?"
No a oči mu nad tým rohlíkom žiarili ako keby dostal tú trojkolku hihi ....
ja som mala rada opätok z chleba, ked ma mama poslala kupiť chlieb, vždy som ho doniesla, ohrýzený, poolámamovaný, robím to do dnes,ked len štipnuť,ale musím
raz chodil taky pekár na hornu dedinu, sme to tak volali a predával okruhly chlieb, raz do týždna, ked som ten okruhly poohrýzala dookola prvý raz, mama mi nakričala,ale ked druhý raz aj ked už nie cely,ale že len trošku a to bola polka, už som aj zlizla po chrbte
vedla u susedov bývalo 9 deti, tam na maslo veru nebolo, mali sme zvyk, že sme s krajcami chleba ponatieraným kto čo doma mal pobehovali po ulici, mne mama natrela s maslom, kamarátka mala s masťou a posypaný kryštálovým cukrom, no to bola dobrota, vždy sme sa dohodli a vymieňali si, pre nu maslo bola pochuťka a pre mna masť s cukrom novinka