Hostina

kecupicek, 7. októbra 2017

Moji bratranci boli chlapci pracovití, veselí, ale aj nezbední. Bola nedeľa dopoludnia a ujček s ujčinkou sa chystali do kostola. Chlapci, ako najmladší vyčistili otcovi sviatočné čižmy, podali vyžehlené nohavice a košeľu. Priniesli spevníky a čakali na pokyny rodičov. Bola nedeľa po Demeterovi a bačovia aj pastieri chceli vzdať vďaku Pánovi za uplynulé bačovské obdobie. Ovečky si majitelia v poriadku odviedli zo salaša. Rok sa vydaril. Pribudlo veľa jahniat, nadojili veľa mlieka a urobili z neho kvalitné syry a oštiepky. Chlapci mali strážiť už len ich vlastné ovečky, aby sa nezatúlali. Sľúbili, že budú sekať dobrotu. Ujček položil na stôl fľašu pálenky, keď sa vrátia z kostola, pripijú si na oldomáš. Ich sestra Zuzka varila obed a oni neustále dobiedzali, čo dobré uvarí. Vyhnala ich z kuchyne. Oni vyhnali ovečky z ohrady a sadli si na lavičku pod orechom. Ako tak sedia, zbadali veľkého hnedého kohúta s pestrofarebným chvostom ako hrabe v mamkinej zeleninovej záhradke. Hádzali do neho drobné kamienky a nič. Párkrát ho odtiaľ vyhnali, ale kohútovi sa tam zapáčilo. Nahnali ho do kúta a chytili, strašne sa bránil a škriekal. - Čo s ním urobíme, aby bol od neho pokoj? Mamka povedali, že je už starý a pôjde do hrnca. Prečo nie dnes?- Spomenuli si na otcovu fľašku pálenky na stole. Otvorili kohútovi zobák a niekoľkokrát mu doň z nej naliali. Kostolné zvony ohlasovali koniec bohoslužby. -Poďme pre ovečky,- spamätali sa. Pustili kohúta a utekali. Hore ulicou kráčali rodičia z kostola, oproti nim hnali chlapci ovečky a uprostred dvora sa tackal opitý kohút. Rodičia položili spevníky na lavičku, ruky im ovisli. -Náš najlepší kohút!- chvíľu sa dívali na kohúta a až potom vyzvedali, čo sa stalo. Chlapci sa pozreli na seba, že o ničom nevedia. Ujček začal odopínať remeň a ujčinka bežala pre sekeru, nech nezdochne, bude aspoň na obed. Remeň zabral. Chlapci vyšli s pravdou von, ani ich nemusel otec dlho strašiť, lebo vedeli, že otcova ruka je tvrdá. Kohút vytriezvel, oni sa pomodlili a zmierili. Na obed mali kuraciu polievku, pirohy a orechovo-jablčný závin, dospelí aj prípitok. Pri stole ich sedelo deväť. Veď sa patrí ukončiť sezónu poriadnou hostinou.

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

kecupicek

kecupicek 8. októbra 2017 o 12:14

Ako sa volá ten Nemec čo mi všetko skrýva a vymazal z pamäti aj moje najkrajšie spomienky?

@zareaguj

Pekný komentár

radost

radost 8. októbra 2017 o 12:29

Spomienka veseláá..

Aj ja som žena dvoch mužov-jeden so mnou býva už 45 rokov a ten druhý-tiež nemec-občas na návštevu prichádza..ťažko s prvým..zle s druhým...hihihi

@zareaguj

Pekný komentár

1x janealli

klukodvody

klukodvody 8. októbra 2017 o 13:53

No děvčata Vy máte toho Němce a na mně zase pomalu útočí ta divná ženská SkleRóza. Ona nebolí, ale člověk se dost naběhá. Jsem rád za vzpomínku kterou jsi přidala. Je velká škoda, že sem na zážitky chodí málo z nás. Na té diskuzi to bylo takové jednoduší než nám do toho začali někteří šťourat. Tak jsem u toho přání Brigitám ač nerad, ale přidal komentář. Škoda máme jen dvě možnosti. Chodit sem častěji a nebo si vše nechávat pro sebe. Přejeme krásnou požehnanou neděli.

@zareaguj

Pekný komentár

1x evanaaa

kecupicek

kecupicek 8. októbra 2017 o 15:26

Som rada s ľuďmi, ktorým to, čo robia a píšu ide zo srdca. Nikdy som sa nemusela hanbiť za svoje skutky, v zamestnaní som sa každý týždeň stretávala s katolíckym pánom farárom, a ten mi vždy pripomínal: -Nezabudnite kolegyňka, že máte urobiť každý deň dobrý skutok. Neviem, či sa mi to darí, to možno povedia tí, ktorým pomáham.@Klukodvody (8.10.2017 13:53)

@zareaguj

Pekný komentár

Nenačítali sa tu všetky komentáre? Klikni sem

Prihlás sa a pridaj komentár