Horííí !!!!

sranda to je preveľká, keď to človek číta, počúva alebo sa na také niečo pozerá z balkóna svojho bytu v náprotivnom dome. zažiť niečo také - smiech by ma prešiel na dosť dlho. a tie výrazy, ktoré by som používala pri čistení následkov - no, fuj! :-))

Aj mne sa podarilo spôsobiť požiar v kuchyni (keď som ešte bola mladá, pekná a sprostá), tiež som prežila bez úrazu, ale ďakujem, poučila som sa a dúfam, že to už nikdy nezažijem.

Ja som sa v priebehu jedného pracovného týždňa 2 krát podpálil. Pracovný odev, po našom montérky, mi dvakrát bafli plameňom. Odvtedy som si musel nosiť so sebou hasičák, poctivých 6 kg CO2.

Ja som zapálila len tričko na sebe- mala som také voľné. Chcela som vziať niečo zo skrinky nad sporákom, na sporáku sa čosi varilo, tričko sa priblížilo k plameňu a bolo-vzbľklo celkom pekne. V tom šoku som to uhasila ani neviem ako, naozaj si nespomínam. Obhorené som odstrihla a zviazala protiľahlé cípy a mala som moderné tričko. Ale vždy, keď som ho mala na sebe, spomenula som si, ako som horela.

som si spomenula na jednu príhodu... Jedného dňa som si povedala, že navarím kapustné fliačky na sladko. Nachystala som čerstvú kapustičku, kastról a ostatné veci, a pustila som sa najprv pripraviť z cukru karamel, aby som potom na to nasypala kapustu! Dodnes neviem, ako sa to mohlo stať, ale mala som v tom čase toho veľa - pračka, upratovanie, málo času na prípravu obeda... Moment skratu, podvedome som si myslela, že som cukor iba nasypala, keď vytiahnem a povešiam prádlo, potom pripravím karamel. Ale že som zapálila horák pod kastrólom, na to si v tom behu nespomínam ani dodnes. A poďho do kúpeľni, jedno prádlo von, druhé do pračky, ešte toto opláchnuť, zrkadlo preleštiť.... Nič netušiac som vyšla na chodbu a len pozerám, že akosi zle vidím! Predo mnou šedá clona, a už mi aj do nosa vošiel pach spáleného.Predstavte si - za bieleho dňa som nevedela, ako vojsť do kuchyni. Pár metrov prískokom, držiac sa steny a hneď za rohom plameň z kastróla šľahal na novučičký vtedy biely digestor. Čo teraz? Otvorila som dvere na balkóne, a nenapadlo ma nič rozumnejšie - há ha !!!! ako rýchlo naplniť hrniec vodou , áno h r n i e c so studenou vodou a to naliať do rozžeraveného kastróla! SI TO VIETE PREDSTAVIŤ??? Ja hej, lebo na také dačo sa nezabúda!!!!
Pritom stačilo vziať do ruky pokrievku , kastról rýchlo zakryť, horák som síce vypla, ale verte mi, zima mi nijako nebolo , teplúúúúčko bolo ešte dlho,... Keď sa to šedočierne mračno vyvalilo von dvermi do ulice, nebolo mi veru všetko jedno, čo keď začnú susedia blbnúť a zavolajú hasičov?
No nič, nezavolali... ani nikto nezaklopal na dvere, že čo sa u nás deje... Kastról po babičke putoval tam kam musel, chudák jeden plechový... a taký bol býval predtým peknučký, červený...digestor musel tiež od nás preč... no ale o týždeň sme mali krásne vymaľovanú kuchyňu na snehovobielo, a odvtedy máme digestor hnedej farby - hm... pre prípad , že by ...Na toto všetko si dobre pamätám, ale zatoho ancikrista si neviem spomenúť, čo sme v ten deň obedovali!!!

teta, mamina sestra, ten pasívny a najtichší člen našej besnastej a uvrieskanej rodiny, pracovala vo výskumáku v chemickom laboratóriu. vraj im tam dosť často niečo vzbĺklo, mierne, tak mali stále prichystanú hrubú handru namočenú vo vedre niekde v kúte labáku. a raz jej tiež začalo niečo horieť. hodila na to mokrú handru, ako obvykle, lenže chemikálie boli tvrdohlavé a horieť neprestali. ani po inom, zmysluplnejšom spôsobe hasenia, milej tete sa chytil plášť a v konečnom dôsledku mala ťažké popáleniny na oboch rukách až do polovice predlaktí. chodila som vtedy do prvej triedy a bývala som spolu s ňou a jej synom u babky - jej mamy. pamätám si ju, mala vtedy 26 rokov, ako sedávala, smutná a tichučká, na stoličke v kuchyni za dverami neďaleko sporáka, obidve ruky v hrubých vrstvách obväzov, od lakťov až po končeky prstov. babka s ňou chodievala do nemocnice na preväzy, kŕmila ju a starala sa ako o malé decko. raz, keď som prišla zo školy ma teta privítala s úsmevom: aha, pozri, už mám palček vystrčený. :-)) trvalo naozaj mesiace, kým mala dolu všetky obväzy a ešte teraz, hoci je to už viac ako 50 rokov, je vidno, hoci už nenápadné, fľaky po popáleninách. na popálenia a obarenia si treba naozaj dávať pozor, nie je to žiadna zábava. mne osobne takéto "zábavné" chvíle pripomínajú fľaky po obarenine od lakťa až do dlane - tiež mi nebolo do smiechu. a keď mi pred stužkovou zložili obväzy a ja som videla tie tmavočervené jazvy na celom predlaktí ... v živote som sa nad módou nezamýšľala tak úporne ako vtedy. ale vymyslela a ušila som si šaty, v ktorých tie hnusné fľaky nebolo vidno, a to bolo vtedy najpodstatnejšie. a na tom sa teraz smejem. :-)))

takúto "srandu" som vyparatila včera, dala som si na rajničku masť, že idem robiť zápražku, z dvora manžel volal, aby som dala prázdne plastové fľaše, včera zbierali, tak som jedinú, čo bola v kuchyni vyniesla a zaúradovali vnútornosti, musela som si odskočiť a ako si tak sedím, došlo mi, že som dala rajničku na šporák, nastali fofry ale po otvorení dverí na chodbu som videla, že horíme, vbehla som do kuchyne a sama sa čudujem, že som nespanikárila, vypla som platňu a čakala, kým asi polmetrový plameň, možno viac, trošku vyhorí, presunula som ho na vypnutú platňu a dohorel, rajnička dohorela tiež a dymu bolo ako v údiarni. Dobrý prievan dym vyvetral a chvalabohu nič horšie sa nestalo, ak nepočítam druhý pokus o zápražku, ktorá sa mi pripálila, takže som varila trojzápražkovú tekvičanku ako varievala moja starká, ale ona bez tých dvoch predchádzajúcich pokusov.

Ja som, ešte mladá gazdiná, tiež niečo kuchtila, mala som celoplynový sporák....a doteraz neviem, prečo mi rúra vybuchla, keď nebol v nej zapálený plameň, jednoducho, ako som stála pri sporáku, zrazu poriadne buchlo, dvierka na rúre sa rozleteli ( ešteže nevyleteli z pántov :-) ) a mňa ošľahli plamene tak, že mi spálilo ofinu, obočie a ruky som mala červené až po konce rukávov vlneného pulóvra, neskôr to vypádalo, akoby som mala červené rukavice na rukách. Rýchlo som vypla aj vrchný plameň, a dlho som sa triasla, ono tie plamene nevyšľahli len z rúry ale aj zo zadnej časti sporáka......

Aj mne sa podaril taký menší ohník na sporáku. A to už mám odvarené a upečené dosť. Ale chybička sa stala. Keď som potrebovala čokoládovú polevu na koláč tak som to vždy robila v plastovej miske nad parou. Ale to bolo dovtedy, už to robím len v sklenej mise. Zvyšnú polevu aj s misou som nehala na sporáku do druhého dňa (deti mi to vždy skonzumujú). Keď sa priblížil čas obedu tak som vytiahla z chladničky polievku čo som varila predošlý deň a šup s ňou na šporák. Automaticky som "hodila" iskru a zapla plyn. Zatiaľ som si odbehla na wc. Keď v tom najstarší kričí: "mama horí" . To ste mali vidieť ako som z toho wc utekala. Keď som dobehla do kuchyne, na sporáku už horelo. Ako prvé som čo som spravila bolo, že som na to hodila utierku a vypla plyn. Keď som to zahasila tak som zistila , že omylom som zapla
horák pod miskou s čokoládou a nie s polievkou. To ste mali vidieť tú spúšť a smrad. Cely sporák od prihoretej čokolády a rozpustenej umelej hmoty. Teraz sa tom už len zasmejeme ale vtedy mi do smiechu veru nebolo... A preto už žiadna umelá miska na sporáku nesmie byť. Pre istotu.