Chýba mi nechutné !

Vtedy :

Prichádzam zo školy . Odkladám tašku v ktorej sú ukryté , prevažne pre život nepotrebné vedomosti typu : izochora , adiabata , sinus , tangens , text hymny ZSSR v origináli alebo meno autora románu Rusky les . Z kuchynskej linky beriem kanvičku na mlieko a pripravenú papierovú trojkorunáčku a odchádzam do obchodu s nápisom : Mliekareň . Za pultom stojí mladá žena , tvarom hornej časti tela zodpovedá názvu obchodu . V blond krátkych vlasoch prisponkovaná trojcentimetrová čelenka , ako káže predpis , a na sebe biely dederónovy plášť . Opýta sa : „Koľko“? poviem : „Dva“ a podám jej modrú dvojlitrovú kanvicu . Pollitrovou naberačkou štyri krát naberie z hlinikovej , 25 litrovej kanvice a doplna naplní moju . Zaplatím a chlapským hlasom sa pokúsim o vtip : „A ešte mi pridajte jeden meter mlieka , prosím“ . Nezaváha , je skúsená . Do mlieka namočí ukazovák a na pulte urobí metrovú čiaru . „Prosím“! povie . Ja sa tiež nenechám a pýtam si to zabaliť do mastného papiera . Zasmejeme sa a ja sa vraciam domov . Mlieko prelejem do vysokého , smaltovaného hrnca , do sporáka pridám dva-tri polienka dreva a lopatku uhlia a hrniec položím na sporák . Približne po pol hodine sa prevarí a ja si ešte také horúce odoberiem do hrnčeka a prilejem k nemu , z kovovej kanvice , trochu uvarenej melta kávy . Kým trochu vychladne sadám si na kuchynskú linku k oknu , nohy vykladám na rebrovaný , liatinový radiátor a pomedzi muškáty pozorne sledujem ľudí čo prechádzajú popod okno po chodníku . Už by tam totiž každú chvíľku mala prejsť moja láska , suseda , ktorá býva o tri vchody vedľa . Pošlem jej vzdušný bozk , ona na mňa zažmurká a to je znamenie , že sa večer stretneme pri rieke na lavičke a budeme sa zdokonaľovať v jazýčkovom bozkávaní . A možno mi zase dovolí siahnuť si na jej prsia . Káva mierne vychladla a na jej povrchu sa vytvorila kožka . Zvráskavená, nechutne vyzerajúca a ešte nechutnejšie chutiaca . Kávovou lyžičkou ju opatrne odstraňujem z hrnčeka priamo do smaltovaného drezu , chlapsky si pripaľujem otcovi ukradnutú Bystricu , posrkávam z kávy a teším sa na večer .

Teraz :

Mierne nachmelený prichádzam zo zasadnutia invalidných , predčasných a starobných dôchodcov , ktoré sa konalo v priľahlom pohostinskom zariadení a kde sa riešili aktuálne politické , športové a zdravotné problémy . Chceli sa medzi nás zamiešať aj nečlenovia , tí ktorý si objednávajú len červenú alebo žltú limonádu , ale boli vykázaní pivnou väčšinou do vedľa susediacej cukrárne .
Z chladničky vyberám krabicové , 1,5% mlieko . Pre istotu skontrolujem dobu trvanlivosti . Je do 28 . 04 .2014 , takže sa nemusím obávať že je skazené . Nalejem si do hrnčeka , ohrejem v mikrovlnke , pridám lyžičku instantnej kávy a kocku cukru a odchádzam na balkón . Zapálim si Marllboro a pozorujem šedú trávu , šedé tuje a šedú cestu na ktorej sa objaví manželka v bielom aute . Pošlem jej vzdušný bozk , ona na mňa zažmurká a ... ďalej to poznáte . Len v jednom sa to nezhoduje . Na povrchu kávy sa mi neurobila žiada zvráskavená , nechutná kožka .
Prečo ???