Onehdy dávno/tesne po revolúcii/som sa velice vystrojil do Nemecka zarobiť trošku viacej peňazí/nebolo to len o peniazoch,ale aj o spoznávaní/.Cez jedného známeho som si našiel prácu/on mi našiel prácu/blízko Passau/.Dostal som sa do jednej bohatej a veľmi vplyvnej rodiny.V tej dobe bolo možné vybaviť si legálne prácu na tri mesiace s podmienkou prechodného cezhraničného kontaktu.
Takže moja cesta smerovala najpr do Čiech a v prvom penzióne mi vystavili doklad o prech.pobyte./To akože,aby som denne dochádzal domov/.Toľko na úvod.Keď som konečne na mojej dýchavičnej škodovke dorazil na miesto určenia,čo v tej dobe nebolo také jednduché/nebola navigácia,len mapy/,tak som pred bránou pohladkal volant môjho približovadla a povedal len jedno.Ďakujem.
V uvedenej rodine som pracoval ako Hausmajster/to je ich názov,u nás je to každý chlap na dedine/.Bolo tam neskutočne krásne a neskutočne veľa práce.Okolie bolo trošku zanedbané.Po prvom týždni bohatej náplni práce a bohatej konverzácii/rukonožné esperanto/sme sa všetci v nedeľu vybrali na obed do jednej vychýrenej a drahej reštaurácie.Šli sme dvomi autami,bolo nás sedem.Trošku sa chceli popýšiť svojim bohatstvom predomnou.
Samozrejme prečo nie?Nebudem sa rozpisovať o spôsoboch obsluhy a úrovne,ale paráda.
Nafasoval som jedálny lístok a pozeral som čo si dám.Nebolo to až také jednoduché,lebo som to nechcel preberať s čašníkom rukonožným esperantom./Mohli by potiažne zavolať na mňa tých pánov v bielych plášťoch/.
Ale kultivovaná hostiteľka zbadala na mne moje rozpaky/hoci som snažil tváriť múdro/a zachránila ma.Objednala aj za mňa.Medzitým sme popíjali pivko a tlačili predjedlá./nie jedno/.
Samé dobré veci.Asi za dvadsať minút sa z lietacích dverí vyrútila horda čašníkov sťaby prepadové komando a s príslovečnou nemeckou prísnosťou a vážnosťou sa rútili k nám.Ja som si myslel,že to množstvo tanierov je určené pre celú reštauráciu a iba od nás začínajú.Ale opak bol pravdou.Predomnou pristál tak veľký elipsovitý tanier/u nás menu pre štyri osoby/,že som to musel až predýchať.Z toho UFA na mňa pozeralo trio vyprážaných rezňov a bohatá nádielka zeleniny.Druhé UFO pristálo pri väčšom bratovi.Plné opekaných a varených zemiakov.Aby toho nebolo dosť,tak miska,čo mi šikovne jeden čašník prepašoval/v čase môjho čudovania/bolo toľko zeleniny,že som ostal v nemom úžase.Ostatný stolovníci už veselo konzumovali a ja som rozmýšľal,či to mám stravu na celý týždeň,alebo mi tu dohodili nejakú prácu a chceli si ma uctiť.Asi po pol hodine dlávenia/inak sa to nedá nazvať/,som jednoznačne rezignoval a z taniera na mňa pozeral ešte jeden šnicel a kopa zemiakových kamarátov.Zelenina už začínala aj vädnúť pri mojej bezmocnosti snažiť sa všetko skonzumovať.Moja príjemná hostiteľka niečo povedala čašníkovi.Bál som sa,že mi odoberú moje UFA.A bola to pravda.Odobrali.Nechceli by ste vidieť /moju skrivenú tvár/od nešťastia.Tak sme pochodili všetci stolovníci.Tým zostalo ešte viac.Ako pravý Slovák-hotová pohroma.Keby boli trošku počkali,mohol som si gate povoliť,zapiť pivkom a bol by som pokračoval.Nie.Konečne doniesli dezert.Ten som z mrzutosťou urazeného dieťaťa zjedol.A bolo po obede.Ako prebiehal proces platenia neviem,lebo som nevidel dobre cez tlačiace sa slzy.Po presune do základného tábora/akože domov/som rukonožne poďakoval za obed.Ale to neni všetko.
Na večeru sme sa stretli na terase a čo som nevidel.Môj šnicel a zemiaky trónili na mojom mieste.Ostatní to isté.S chuťou leva som to upratal s úsmevom na tvári do seba.Moja hostiteľka v reštaurácii povedala zabaliť,veď doma máme psov.
Ja som sa po večeri prechádzal po záhrade a hľadal som tých psov.Ale nikde.
Aj to sú dve tváre.Je to pohľad na bohatých a zároveň šetrných ľudí.Jedno viem iste.Bohatý sú preto bohatý,lebo sú šetrný.
Dúfam,že ste sa trošku pobavili a niekedy na budúce.
Pavelnemecko.
Držím palce Slovensku.
Pavelnemecko.
v bratislave na trhovisku na miletičke je jeden stánok, volá sa Mňamky u Alenky. neviem, kto je dotyčná predmetná Alenka, lebo každý hovorí len, že sa ide najesť k Ďusimu. to je majiteľ. varia tam - áno, ja viem, trhovisko, väčšina ľudí asi ohrnie nos - ale varia tam nepredstaviteľne dobre, na objednávku, lebo je to maličká prevádzka ... to je jedno, ale robia tam také porcie, že si ľudia bežne pýtajú "polovičný rezeň, polovičné bryndzáky", a tak. a celú porciu "Alenkino tajomstvo" nedokázal zjesť ani synov dvojmetrový a metrákový kolega, do ktorého všetko padá ako do bezodnej studne. tiež som tam videla postarších zákazníkov, ktorí si kľudne vypýtali "rezeň so šalátom - polovicu na tanier a polovicu zabaliť", lebo ten rezeň, to sú dva veľké alebo tri menšie šnicle.
píš ešte, páči sa mi to. :-)