Časy sa menia a my s nimi.

Stare zlate casy a ucta cloveka,terz sa to uz nenosi,vsetko len rychlo a nema to ani hlavu ani patu.

i ja prispejem máličko...:
prežila som detstvo..mladosť v malej osade v horách-tak 25-30 domov..všetci sme o sebe vedeli všetko..každú sobotu sme sa stretávali-dospelí a ich dospievajúce deti v Kiosku-tak sme volali miestnu "krčmu"..harmonika..spev..veselo..žiadne bitky..žiadne sváry..vatra..opekan ie-vonku na lúke..
a dnes..??Kiosk zavretý..ľudia sa nezdravia-to sú už naši akoževnuci..aj do obchodu idú autom-100 m..
dobre bolo..:-)

Cestovala som do práce 17 km, po dobu desiatich rokov. V autobuse sa našlo naozaj veľa starších ľudí, ktorí boli veľmi milí a aj vďační, keď sa cestou od lekára mohli porozprávať. Naša suseda keď ide k lekárovi a strávi tam predpoludnie hneď pookreje na duchu. Vyrozpráva mi všetko, aj sa spolu zasmejeme, aj nám je niekedy smutno.

Ja mám krásny zážitok z cestovania vlakom minulý týždeň. Stretla som tam dvoch mladých ľudí, ktorí boli takí skvelí, takí iní, ako som si doteraz myslela, že mladí ľudia sú... až som sa zahanbila, že som všetkých dala do jedného vreca. Necestujem často, večný kolotoč práca, rodina, akosi neumožňuje stretávať nových ľudí, a tak som si vytvorila názor vďaka tým, ktorých poznám, stretávam. Ale to je na veľa písania, možno inokedy napíšem podrobnejšie. Ale na margo toho , že kedysi bolo lepšie a teraz je to tak či onak - aj teraz sa nájdu mladí, čo sa neženú len za modernými technológiami a nekašlú, na to, čo bolo kedysi dobré a pekné.

Krásny príbeh, @fialka49. Ľudská súdržnosť sa ukáže v neľahkých situáciách, ale nezatracujem dnešnú modernú dobu, net spája obrovské masy ľudí, ktorí by inak nemali šancu sa spoznať. Možno to vyzerá, že je každý zahľadený do svojho fónu, ale aj tam sa dá navodiť tá správna atmosféra, ktorá pohne citmi a vie spojiť, niekedy je toho až príliž a neviem, či nám ostanú v pamäti tie najcennejšie momenty.