Nedávno som sa tu zmienila o kuchynských návykoch mojej ségry a o tom, ako to vníma jej sedemročný Viktorko. Včera sme oslavovali meniny našej mamy. Všetci sme obligátne zaželali veľa šťastia, zdravia...no a môj malý synovček babičke takto zablahoželal:
- Milá babinka, k tvojim meninám všetko najlepšie, aby ťa dedko rešpektoval... aby si sa s ním nehádala, ako moja mamina s ocinom... a aby moja mamina konečne niečo uvarila sama a nemusela si jej variť ty!
Tlačí, to je pravda, ale ségra je stará hus na šklbanie... stavila by som na ňu. :-D Skôr to vidím tak, že synovček sa bude chodiť pekne stravovať k babke až do dospelosti. :-D
... stravovať k babke, k tete a keď príde čas, že dočiahne na šporák bez štokerlíka, začne variť sám. ja to vidím tak. ozaj, čo na tú gratuláciu segra? :-)))
No čo by, pripojila sa k všeobecnému chechotu. Ona si veľmi dobre uvedomuje svoje plusy aj mínusy a má dostatočný zmysel pre humor, aby sa neurážala. :-D Malý proste zaperlil.
ooo..detská úprimnosť čistá..!!
určite pobavil..
ked to povie o desať rokov..noo..to už zábava-asi nebude..
ja chcem byť dieťa..!!a môcť beztrestne pravdu vravieť..!!
:-))))
určite pobavil..
ked to povie o desať rokov..noo..to už zábava-asi nebude..
ja chcem byť dieťa..!!a môcť beztrestne pravdu vravieť..!!
:-))))