Ako už vieme, nafasovala od mňa darček k narodeninám - ručne robený a vážený polotovar na medovníky, aby piekla so svojím synáčikom aspoň jednu várku.
V piatok večer vypekám pagáče na oslavu ( tentoraz moje narodky ), vytešujem sa, ako sa mi krásne daria a zrazu zvoní telefón.
So zamúčenými rukami som zdvihla a tam ségra. A bez úvodu spustila:
- Kašlem sa ti ja na celé medovníky!!!! Pekne ti ďakujem za taký darček! Celú kuchyňu mám zadr...(domyslite si), ruky mám od toho sajrajtu až po lakte, malého budem musieť komplet okúpať, ten má cesto aj medzi prstami na nohách, vôbec sa to nedarí, lepí sa to, je to mazľavé!!!!....
Vychrlila na mňa ešte zopár podobne ladených viet, z ktorých som pochopila, že výroba medovníkov sa akosi zvrtla. Ako prvá pomoc na telefón som sa teda pokúsila situejšn riešiť.
- Dobre. Koľko masla si dala?
- Koľko si mi napísala!!! - vybuchla.
- To je koľko?
- No štvrťku Hery! - zúfalo zajačala, až mi skoro odpadlo ucho.
- Okej. A medu koľko?
- Koľko si mi napísala!!! Minula som si všetok med, ktorý som mala k Vianociam!!!
- Preboha, koľko si tam toho natrepala?
- No za pol šálky!
- Akej veľkej?
- Takej strednej.
- A to si mala len toľko medu?
- Veď ja nepečiem, na čo by mi asi tak bol?! - penila.
V tomto duchu pokračovalo ešte chvíľku, počas ktorej som pochopila, ako sa cíti zamestnanec technickej podpory, keď má počítačovému analfabetovi vysvetľovať, čo je kurzor, čo prehliadač a čo myš.
Nakoniec som prestala riešiť, kde sa stala chyba a pokúsila som sa to zachrániť.
- Fajn, ak sa ti to lepí a rozteká, pridaj do toho trochu múky.
- Akej? - vybuchla v panike.
- No hladkej. - vysvetľujem.
- Ale ja múku nemám! Veď vieš, že nepečiem!
Do zúfalstva. Napočítal som do desať a hovorím.
- Aspoň trochu určite máš. Dávaš ju do zásmažky, keď robíš cez víkend polievku.
- Ale to mám iba trochu.
- Definuj trochu.
- Dve lyžice. Presne na zásmažku. To si vždy zoberiem od maminy, keď sa chystám robiť polievku. To je tak raz za mesiac.
Ako vravím, na zúfanie. Ťažko radiť, keď tá potvora nemá ani základné ingrediencie na varenie čohokoľvek.
- No dobre, a nenájde sa tam iná múka?
- Počkaj...
Tri minúty šuchotala a buchotala s kdečím v špajzi ( najbližšie budem musieť kuknúť, čo tam vôbec má, keď nemá múku! ) a potom hlásila:
- Mám tu polohrubú. Možno je už po záruke.
Neviem ako vy, ale ja som záručnú dobu na múke nikdy nepozerala, nakoľko ju okamžite miniem. Ale u ségry je všetko možné.
- Okej, tak jej tam trochu daj.
- Koľko je to trochu?
- No tak, aby sa ti to nelepilo.
- Koľko lyžíc?
- Dani, ja neviem, to cesto nevidím. Skús tam dať od oka.
- JA TO OD OKA NEVIEM!!!! JA TO NEVIEM ANI PODĽA RECEPTU, NIE EŠTE OD OKA!!!
Akosi som potlačila zúfalý vzdych a povedala:
- Dobre, tak to skús po lyžiciach...
- A nemá to ísť do chladničky odpočinúť?Na nete som čítala, že má. - pokúšala sa o nejaký nápad.
- Keď chceš, daj. Ja nedávam. A čo si kukala na nete?
- No tieto medovníky!!!!
No nemohla som. Dostala polotovar, do ktorého sa mal pridať med, maslo a vajce. Nič viac. A ona si pomáha netom a potrebuje ešte aj technickú podporu na telefón?! Priznávam, vybuchla som do smiechu. Odpoveď:
- tu...tu...tu...tu...
Zložila. Ani som to neskúšala znova. Však ona si poradí. Na druhý deň však prišla ku mne a ja som sa dozvedela celkovú bilanciu jej pečenia:
a) polovica cesta skončila v umývadle, pretože ségra aj malý si neustále umývali ruky od cesta.
b) dorobila ich polohrubou múkou.
c) do polnoci drhla kuchyňu.
d) výsledkom bolo asi 15 ks nepožívateľných medovníkov. Tvrdí, že by sa z nich dal stavať dom. Keď som jej povedala, aby k nim do uzatvorenej škatule pichla krajec chleba, alebo jablko, odpovedala, že dala chlieb. Do rána stvrdol rovnako ako medovníky.
e) vykrajovať sa pokúsila tak, že rozložila furmičky po doske a celé cesto sa pokúsila na ne prevaliť a popritláčať. Dosku nepodsypala múkou. Cesto sa jej trhalo.
f) sestra je odhodlaná už nikdy v živote nepiecť!!!!
mna kuchyna bavi odkedy som objavila varechu, ale kazdy mame nieco, v com sme uplne mimo, myslim, ze vies, ako to myslm :-)
krasny advent a sviatky prajem :-)
Mám najlepšiu ségru na svete, akurát jej kuchynská nešikovnosť ma neskutočne baví, v čom je kus zadosťučinenia, pretože vo všetkom ostatnom je lepšia ako ja. Takže ségru milujem, ale s chuťou sa bavím na jej kuchynských neúspechoch - ver, že ona sa rovnako baví na mojej neschopnosti v iných oblastiach. :-D
Rozhovor:Mamaˇ:Ľuda keksy pekla
Sestra"Jak to dopadlo?
*Mama:Ani sa nepytaj,hrešila jak pohan,v jej veku šťavnato.
Záver:Hviezdičky sa podarili nakoniec s pomocou mojej mamky,aj sa zjedli ale od vtedy som ich už nerobila a to mám pomaly už 50 na krku -
ozaj, mala by som nápad. daj nás dohromady s tvojou ségrou, ona bude piecť, ja štrikovať a ty môžeš vyberať vstupné od zábavychtivých divákov, lebo taký cirkus len tak ľahko nenájdu. to mi ver. :-)))
Keď moja ségra bude piecť a ty štrikovať, tak ja sa pridám s upratovaním a staneme sa miliónárkami všetky tri! :-D
Ináč živo si ju viem predstaviť a veľmi rada by som počula tie citoslovce, ktorými ťa pocastovala.