Ako sa to môže stať, že zabudnú na vojačika

@gordonlo , veselo-smutne rozpravanie. Veru takto poctivo posluchajucich sa vela nenajde. Viem, ze vojai mali vela casto krute chvilky, ale taktiez batoh legrace.

@kuchticka ....veru moja ,aj ja som si prežil svoje peklo ...prišiel som na útvar ešte s dvomi novými vojakmi. Čakali sme na chodbe ,kde nás zaradia ked kunám prišiel ,,,uvítací víbor,, a pýtali sa ,ktorý z nás som práve ja. Ked som sa ohlasil hned sa domňa pustili verbálným útokom. Vysvetlenie bolo jednoduché , výkonný praporčík bol vojak nie dôstojník a ked dostali informácie ,kto dôjde knim na rotu tak dostali aj moje papiere a vojaci si ich preštudovali . No a tam si našli aj to že môj otec je dôstojník a ,preto som to mal prvý rok oniečo horšie na vojne viac ako tý ostatní.

Voľakedy chodili muži po odslúžení ZVS po nejakom čase na manévre. Išli si trošku zmeniť prostredie. Ta isto sa dostal, ako lapiduch jeden známy k posádke do nemocnice, kde bolo dobre. Keďže sa nič také nedialo, tak "utekali" bez povolenia do blízkej krčmy na pivo, kde strávili nejakú hodinku-dve. V jeden deň im to ale nevyšlo. Vrátili sa na útvar a tam ani myš, bol poplach a všetci išli do terénu niekoľko km ďalej od posádky. Samozrejme, že na následky nečakali dlho. Prišlo hlásenie, kde ich potrestali a nie raz, išli o hodnosť nižšie, akú dosiahli na ZVS a navyše basa, známy bol presunutý ku kŕmeniu prasiat. Mal zážitok na celý život, lebo strážiť prasce nebolo len tak. Kto chová prasiatka,určite vie, aký problém môže vzniknúť pri prasniciach s mladými.

Aha, my takého vojína máme taky, milý @gordonko ,:-) môj muž mal strážiť vlak s vojenskou muníciou (či ako sa volá ten bordel), niekde vláčik na poli dlhšie postál, strážcovia sa rozbehli do dedinskej krčmy na rýchle občerstvenie, môj milý sa "trochu" pozabudol, vlak odišiel a on ho potom naháňal stopom aj pešo , no - mal to za desať"ostrých"...:-))

Gordonko, predstav si rok 68. - vianoce. môjmu starému sľúbili za odmenu, že sa zúčastni silvestrovskej zábavy - aká odmena!!!! Tešili sa aj s kamošom, ako sa dobre zabavia. Pôsobil vtedy na rakúskej hranici ako pohraničník a mal aj vycvičeného vlčiaka. Na vianoce ho pustili domov na dva dni. Počasie besnelo, všetko bolo zavalené snehom, vlaky meškali. Do kasárni sa z mestečka musel prebrodiť po pás v snehu , zmeškal príchod asi dve hodiny - jasné, dostal trest - na silvestrovskú noc službu na hraniciach. A aj s tým druhým vojačkom, ktorý sa tiež zo Slovenska do Čiech vracal vlakom a zmeškal. To vieš - mladí boli, pochabí, tak sa dohodli, že presne o polnoci na čiare privítajú Nový rok. A stalo sa, tranzistor hral čsl. hymnu na plné céresy, a chlapci - jeden na jednom stanovišti - druhý na druhom. Raz vystrelil jeden červenú raketu, potom aj druhý, potom celý roj červených a tak striedavo vystriedali všetky svetlice, ktoré mali pri sebe. To bol poprask v kasárni - estráda sa síce neprerušila, ale všetci velitelia do jedného boli stiahnutí a začal poprask na hranici. No a ako vrchol toho všetkého bolo, že si obaja dali pár glgov páleného . Takže svetlice hlásili všetko - narušenie hraníc, nepriateľ zaútočil, či ako sa to všetko klasifikovalo, hotová pohroma. Ako to skončilo? Obaja išli sedieť na nejaký čas, ale dodnes Al Rašid nebanuje, že tak privítali Nový rok, lebo sa obaja cítili poškodení a nevedeli si odpustiť, že miesto tanca a dobrej zábavy museli mrznúť na hranici.

@medulienka122 ak to bol vlak s muníciou tak to mal šťastie .... inak by vyfasoval 21 ako vyšitých

@arasidka pekný príbeh, ja som obidve veľké noci strávil v base pod dozorom stráží - asi sa báli aby ma niekto neukradol no a ako vojak druhého ročníka som mal tiež nastúpiť do basy presne na ,,SILVESTRA,, no nechcelo sa mi a tak som využil vojenské nariadenie - zdravotná kontrola pred nastupom na vikon trestu a ukecal som doktora nech ma nechá na rote , že si tu basu odsedim neskoršie ... no ten môj lampasák somnou zčasti vybabral ...poslal ma do stráže ,ale predsa som bol s chlapcami..... aj sme si štrngli

Historky z "vojny" mám celkom rada. Už som ich počula veľmi veľa, veď keď sa stretli dvaja muži počas mojej mladosti, tak o chvíľu si už rozprávali zážitky z vojenčiny. Moji dvaja synovia mi o svojich "vojnách"/o ktorých mamička nemala vedieť/ rozprávali až nedávno, keď sme si doma urobili "sviečkový večer", lebo vypli elektrinu. Obidvaja slúžili na letiskách. Jeden v Prešove a druhý v Sliači. Práve vtedy počas Leteckého dňa v Sliači spadlo lietadlo. Syn sa na to pozeral zo strechy, pravdaže bez povolenia.

Môj muž občas na časy v zelenom spomína. Nemal to až také zlé, od prvého dňa vzbudzoval rešpekt aj medzi mazákmi a odvtedy sa po celé roky zvyklo hovoriť, že takého , ako je Al Rašid v bývalej varšavskej zmluve nemali.Medzi fotografiami máme jeden záber dva dni pred odchodom do civilu - najmenší a najvyšší vojak z kasární.Sama hovorí za seba :))
A bol to i rok 68 ! A dusno za plotom i pred plotom! A do civilu chýbalo už len 5 mesiacov! A Al Rašid si povedal - dosť - ide sa do civilu a to moje čudo-judo podpísalo 18 mesiacov bane v Kladne!!Roboty sa nebál, lebo pred vojnou tam pár mesiacov brigádoval, tak vedel, do čoho ide !
Ale nevydržal tam celých rok a pol - JÁAAA SEM HO ZACHRÁAAANYLA! Raz som ho v jeden teplý júlový podvečer stretla a po týždni dovolenky sa rozhodol - vrátim sa domov,idem do školy a potom zase do školy .... a tak som mala frajera študovaného až hrúza, a uniformy sa nezbavil. A hépiend? Obaja sme v jednom roku odišli naraz do dôchodku od toho istého zamestnávateľa!

@arasidka , práve dnes (lebo sype a sype ten prekliaty sneh) sme s dcérou spomínali, ako náš tatíčko v decembri 68. dostal na Vianoce opušťák (lebo absolvent, ženatý a dve deti ani nie ročné). Vlak stihol, z Bratislavy do Cífera prišiel síce s meškaním ale bez problémov, lenže potom už nechodilo nič, žiadne autobusy, kalamita ako vyšitá, tak sa po zaviatych cestách vydal na 7 kilometrovú cestu a to nám niesol darčeky a vianočný stromček. Došiel napoly zmrznutý, ale došiel a napriek chatrnému vojenskému oblečeniu to ani neodležal. Ale spomína dodnes, keď už mal ruky bez citu, stromček priviazal na vojenský opasok a ťahal ho za sebou. A prestav si, prežil aj ten stromček!

všetkým dakujem za originálne príhody a verím,.....mám dvoch bratov a švagra plus manžela a tí ked na rybách ..... po pár pohárikoch začali o ZVS, do rána bolo o čom počúvat , zelené a modré historky.. a čo sa všetko človek o nich dozvedel.... vidím že ani Al Rašid a Gordonko na svoje vojenské zlaté časy nezabudli.... :))

@hannah22 ...... súhlasim stebou , všetko si pamätám , len neviem kto je ten Gordonko

Tiež patrím medzi tých,čo radi spomínajú na časy strávené v armáde.V 73-ťom som narukoval na Libavu(neďaleko Olomouca).Prvé čo som uvidel pri vchode bola vlečka ťahaná koňom,ktorého poháňal ufúľaný cigáň.Neskôr sa dozvedel,že ten cigáň 3x denne vyvážal pomyje z vojenskej jedálne do prasačáku asi 6 km od kasární.Cestou sa zvykol zastaviť v neďalekej hospode,kde časť pomyjí vymenil za alkohol. Po prísahe som mal službu na bráne,a keď sa blížil koč s cigáňom,kázal mi dozorčí,aby som mu otvoril bránu.Príchod cigáňa naspäť som očakával asi za 3 hodiny.Keďže prešli skoro 4 hodiny a cigáňa nikde,pýtal som sa dozorčího,či to netreba nahlásiť deveťákovi,a on mi povedal:neboj, von se zastavil jenom v hospode.Asi za 5 minút som uvidel koňa,koč,a cigáňa nikde.Tak som podišiel ku koču,a čo nevidím, cigáň ležal v koči spitý pod obraz boží.Potom dozorčí podišiel ku koníkovi pohladkal ho a povedal: Ferdo jeď.a koník odkráčal na miesto kde sa nakladali pomyje.Potom mi dozorčí vysvetlil,že ten cigáň to robil naschvál,aby ho zavreli,a mohol potom nadsluhovať,pretože takú vojnu by chcel mať nie jeden z nás.Nakoniec sa veliteľ útvaru naštval a po dvoch mesiacoch ZVS navyše, ho poslal do civilu.Vždy keď si pozriem film Černí baróni,a vidím Ondřeja Větchého ako sedí na vlečke s koňom,spomeniem si na toho nášho cigáňa,a dobre sa zasmejem.

@bembo pekný príbeh ..... unás na koni chodievala jedna ženská civilistka , sňou sme ako deti chodili od kasární až na družstvo a zpeť .... ona nepila