Ako sa mi strácajú veci...

Takto si hoveli :-)))

@Frezia68 (20.2.2019 08:29)

milá dáma
úsmevne hneď zrána
len keby to nebola do budúcna načrtnutá častá dráma..
čo už
plynúci čas
urobí hľadačov z nás
okuliare často hľadám
a zrazu zistím-že na šnúrke na krku ich mám
mnohé stratené nájdem časom
no mladosť zdravie ružové sny-stratili sa spätným klusom..
želám krásny deň..:-)

Frézia68& nie si sama. Ja som začiatkom mesiaca kúpila do zásoby cesnak a do dnešného dňa to neviem nájsť. Zajtra idem kúpiť zas.

@Rados ť: ....do budúcna načrtnutá častá dráma? Apage satanas.....veď lúštim krížovky,súťažím Duel a doma celkom úspešne,dokonca by som párkrát aj stovku vyhrala.....jasné,že doma :-)))). Ďakujem za Tvoje výstižné riadky a prajem aspoň občas ružové okuliare. Ide jaro,všetko bude kvitnúť......skúsme aj my :-).

@Obor123 : Domáceho cesnaku by mi bolo ľúto,ten by som tiež hľadala kolenačky :-))))),asi bývaš v dome a tam je možností veľa .

@Frezia68 (20.2.2019 08:29)
Mršky jedny, gymnastky! Mám plno podobných veselých příběhů z hledání! Ono se sice říká, že hmota nepustí! Ale když se hmota "spustí", dějí se věci mezi nebem a zemí.
Také mám doma skřítka. Uplácím ho všemožně. Má svůj košík na spaní, vytuněný, vyšperkovaný a do něj mu přidávám 2 balené čokoládové bonbóny a nebo maličké čokoládky. Jak projde cca půl rok, začne vyvádět a schovává a schovává o dušu. Chce vyměnit staré dobroty za nové, čerstvé zboží.
Pravidelně volám ku pomoci Svatého Antonína, patrona to zamilovaných, ale hlavně ztracených věcí. Chudák, nemá to se mnou jednoduché. Ale má se mnou svatou trpělivost. Celkem to funguje.
Někdy věci sublimují, někdy říkám, že jsem to nebo ono "sežrala". Ale když sežrala, pak ani nevím, jestli mi chutnalo....
Pořád se něco děje. Alespoň se člověk nenudí. Klíče, peněženka, dnes i ty brýle a plno jiných důležitých věcí. Prostě tak to je a jeden se nikdy nenudí. Někdy prostě už jen trpělivě čekám, až se věc vynoří z propadliště dějin. Když nevynoří, je třeba se s tím prostě smířit. Evoluci nic nezastaví. A hmota chce kolovat. A nebo sportovat?!? Sranda být musí, ne?!

@Frezia68 , viem o čom hovoríš, ja stále hľadám darček pre manžela, už som robila kompletné povianočné upratovanie a nič! Čítala som však zaujímavý článok, výsledok výskumu:-) keď po niečo ideme a musíme sa vrátiť na miesto, odkiaľ bol pôvodný zámer nie sme dementni, môžu za to dvere ,cez ktoré sme prešli...:-))

Milá @Haji ,zabavila si ma.Sama sa tu teraz škerím za PC a nahlas sa smejem. Vtipný opis ,ktorý ospravedlňuje našu nepozornosť.Ale na niečo to treba zvaliť,ak nemáme na koho :-))).Ďakujem za príspevok.

@45678 : No veď to ! Občas sa zamýšľam nad tou dementnosťou,ale tiež nepripúšťam :-)))))

@Frezia68 (20.2.2019 17:36)
No, ospravedlňuje.... tak to nevidím. Přece se nebudu ještě víc stresovat tím, že mám hlavu děravou. A nebo tím, že je to "alza". Pokud to je skleróza, dobře. A pokud je to alzhemier, za chvíli mi to bude jedno, bo o tom nebudu vědět. Tak proč si přidávat další stres. Stačí, že mi vyletí adrenalin a nervy padnou do kýblu z toho, že tu věc, kterou hledám, prostě potřebuju. Důležité je situaci ustát. Pokud možno harmonicky. A to jde s humorem úplně nejlíp.

@Haji ,máš úplnú pravdu,s humorom je život krajší a ľahšie sa zvládajú všetky problémy.

Milé dámy, vďaka za opäť jedno milé a úsmevné čítanie. :-))) Môžem bohato prispieť, lebo škriatka, alebo možno aj viacerých, mám aj ja. Hoci už v mojom veku môžem uvažovať nad sklerózou či demenciou :-)), neviem či je to tým. Lebo už dávno, keď som bola ešte mladá, sa mi strácali veci, pamätám sa napr. na krásny biely pulóver so saténovou aplikáciou, dodnes ho niet. Alebo raz na služobnej ceste som ráno nenašla maľovátka, vyhádzala som celú tašku na posteľ, všetko prehrabala - a nič. Tak som to zase upratala a utekala do najbližšej drogérie a kúpila aspoň základné veci - make-up, rúž, čiernu ceruzku. Vrátim sa do hotela a tam na vrchu tašky trónia moje maľovátka. Takže tak. A bolo by toho ešte viac, ale aspoň posledný čerstvý zážitok: včera som manželovi k narodeninám kúpila makovo-višňovú štrúdľu (on je taký makožravec) a keď som mu ju chcela večer dať, štrúdle nebolo. Prehľadala som všetko možné i nemožné, štrúdľa nebola. No a ráno - štrúdľa na kuchynskej linke, iba slepý by ju nevidel. Takže stopercentne to bol škriatok. Pekný deň bez nervákov prajem všetkým.

@Evelinba : Tu sa vraví,že..." Pre oči nevidí." Alebo : Pre les nevidí stromy. Aj mne sú mnohé veci záhadou,ďakujem za milý príspevok :-). Zrejme tých škriatkov má doma občas každý a teším sa,že nie som v tom sama. S tou štrúdľou je to ozaj zaujímavé a ja by som podozrievala muža,že ju schoval,alebo zjedol.Ale ak nebol práve doma,tak aj to vysvetlenie zlyhá. Ostáva sa na tom zasmiať a tešiť sa na ďalšieho škriatka,ako nás prekvapí :-). Aj Tebe pekný deň !

Ja mam tiez skriatka a najviac sa mu paci v pracke a najradsej ma ponozky. Casto sa mi stane, ze vytiahnem o 1 ks menej, ako som dala prat. Uz mam v sufliku asi 10 ponoziek, ktore nemaju na svete paru a marne cakam, ze sa nejaka casom objavi. Tak neviem, ci ich nosi, alebo distribuuje kamaratom, alebo je to nebodaj ponozkozrut.
Este ina prihoda: mame doma tlaciaren a raz som tlacila viac stran a jeden papier vyletel ako namydleny blesk a vbehol pod stol, tak som sa zohla, ze ho zodvihnem a papiera nikde. Je to uz par rokov a dodnes sa nenasiel. Zmizol asi v inej dimenzii.

Pěkné zkušenosti, jen co je pravda, milé dámy!
Ještě přidám fenomén ztrácejících se ponožek. Řeším jednoduše. Mám speciální sáček, ve kterém schraňuji singl ponožky. Když operu jen jednu, buď jí párovou v pytlíku objevím a nebo ji tam uložím. Většinou kupuji více stejných párů. Je pak více možností utvořit pár. Právě teď jsem pytlík prošla a hurá, pár žlutých ponožek může opět sloužit. Není to metoda stoprocentní, ale osvědčila se mi. Bobřík trpělivosti uloven. Přeju všem krásný den!

@Afataga & @Haji : S tými ponožkami má skúsenosti asi každá rodina.Keď nás bolo viac,tiež sme nepárne dávali do vrecúška a občas sa po čase podarilo ju spárovať s tou stratenou.Niekedy si myslím,že sú schované za bubnom,lebo škriatok má iste moc ju pretiahnúť aj cez malilinkú dierku.Koťuhy sú to nenapraviteľné ! A @Haji , nemá význam ich podplácať.Síce neviem,aké majú zákony o korupcii,ale ja by som tie čokoládové cukríky zjedla sama ,lebo ako vidíš,ani to nepomáha :-).

Aj u nás miznú ponožky. A , samozrejme, aj kopa iných vecí sa premiestni bez môjho vedomia a potom som z toho vytočená do bezvedomia, keď tesne pred odchodom z domu nemôžem nájsť kľúče od bytu, napr. Pred časom som presne takto nenašla svoje kľúče na obvyklom mieste- máme taký vešiak na ne. Pod vešiakom sú občas nejaké topánky. Tak som prezrela aj tie, kľúče v nich neboli. A naozaj ich poctivo vešiam, na iné miesto ich nedávam. Odišla som teda bez kľúčov. Manžel bol veľmi pobavený, lebo on je u nás ten, kto večne niečo nemá, hľadá... Kľúče som nenašla ani po prehľadaní celého bytu, takmer. No nič, muž mi dal urobiť celú sadu nových kľúčov. Stále mi to však nešlo do hlavy, kam zmizli. Bola som si istá, že som ich vtedy po nočnej zavesila. Po nejakej dobe dcéra vybehla z kumbálu so smiechom štrngajúc mojími stratenými kľúčmi. Boli v botníku, v ktorom je všetka naša obuv, tam som určite kľúče nedala. A vraj ani nikto z rodiny. Takže si zo mňa vystrelil škriatok?

Niekedy treba brať veci z opačného konca - koľko radosti a šťastia, keď nájdeš to, čo si aj oplakala, mala si pocit, že bez tej veci sa nedá existovať a zrazu aké šťastie - našlo sa. O to väčší pozor dáš na tú vec potom

Pridám tiež svoj zážitok. S ponožkami je to u nás ako v iných rodinách. Manžel nazval taštičku s nepárovými ponožkami "sirotincom".
A nie tak dávno som mala (teraz) úsmevnú príhodu, no vtedy som bola na seba nahnevaná. Volala mi klientka, mali sme dlhší pracovný rozhovor a naraz som chcela niečo pozrieť v telefóne a vtedy to začalo. Hľadala som telefón. Chodila som z miestnosti do miestnosti, spomínala som si kde som bola naposledy, všetko som to komentovala tej na opačnom konci a asi po piatich minútach môjho hysterického hľadania sa ozvalo z telefónu. "A nemáš ho náhodou pri uchu?"

Ponozky vyriesene, vsetky isli do smeti, a v Lidli som kupil 20 parov rovnakych ciernych.

@Dvorka : To ja ako s okuliarmi,ak hľadáme a máme ich na nose :-))))))). @Ivkamatko : Pozitívne myslenie je dôležité :-).

@2010 : Nič múdrejšie si urobiť nemohol a ďakujem za príspevky :-).

A také sa vám stáva? Podotýkam,že nedávno, len toť pred rokom. :-). Čakala som návštevu a robila plnenú papriku.Omáčka pripravená bublala,tak rýchlo mäso,ryža,soľ,MČK,cibuľka,trocha majorán a plnila som papriky. V hlave mi svietilo akési svetielko,že čosi tej plnke chýba.Ešte že len 7 ks,lebo pri guľkách ma napadlo,že vajíčko :-). Papriky čakali pripravené,ale ešte neboli v omáčke.Tak plnku z papriky vybrať a znova naplniť,teraz už rovno do omáčky,ako robím inokedy.Prečo som ich teraz nechala v mise na kope? Neviem,ale urobila som dobre,lebo z guliek by bol galimatiáš :-)))))

Mne sa často stáva, že si napíšem zoznam vecí, ktoré idem kúpiť, s okuliarmi na očiach. A keď okuliare zabudnem, lístoček mi je platný jak mŕtvemu kabát. A predavačky mojím skratkam nerozumia. Takže niekedy otočím aj na viac krát.

@Ivkamatko : Raz som išla do blízkej predajne len po vajíčka.Postretala som známych,pokecala,kde-čo nakúpila,ale vajíčka nie :-))))

Raz cestou na chalupu som stále hovorila mame, že nech toľko nerozpráva, lebo sa mi zahmlieva predné sklo. Niekoľkokrát som ho cestou zvnútra pretrela, no nič nepomáhalo. Na najbližšej pumpe som umyla predné sklo a tešila sa, že už je to trochu lepšie, mama môže znovu hovoriť. Až po sto kilometroch mi došlo, že som si zabudla dať okuliare. Ale to sa smejem stále, keď si na to spomeniem. V Tescu som vykríkla : Mami, veď ja nemám okuliare ! Ludia na mňa pozerali ako na dementa. A mamka, že hlavne, že ona bola na vine. Nosím ich len na šoférovanie, preto mi to tak dlho trvalo. Asi preto.
A ano, keď niečo varím, tak si vopred pozriem v skrinkách, či mám všetko, čo potrebujem. A za 20 minút už neviem nájsť napríklad čokoládu, hoci som ju predtým videla. Aj keby mi išla oko vyklať, nevidím ju. Po hodine je tam, kde bola. Zrejme mám občas také okno, alebo zrakový klam, neviem.
Niekedy chodím do obchodu aj dva týždne, než kúpim horčicu, ktorú som potrebovala už dávnejšie. A keď cestou z chalupy zvyknem robiť väčší nákup, poviem svojej 80 ročnej mame : Zapamätaj si, že tieto
dve veci musím určite kúpiť - okrem iného. Mama si to dokáže zapamätať, ja to vypustím z hlavy hneď ako to vyslovím.
A viem, že bude horšie. Bohužiaľ.

Milé dievčence, za ničím nehľadajte žiadnych škriatkov - neexistujú! Radšej by som sa pokúsila pohľadať niekde dobre ukrytého pána Alzhaimera (toho beťára) čo vám tie veci schováva a čo najrýclejšie ho poslala kade-tade.

@Helica : Práve preto,že toho beťára odmietam a v duchu ho tiež posielam kade ľahšie, radšej verím na škriatkov :-)))

@Helica (28.2.2019 16:14)
Jak víš? Že neexistují skřítci?! Trochu poodstoupit a brát věci s nadhledem nemůže škodit. Je plno věcí mezi nebem a zemí. Nezaznamenají je všichni. Přesto mohou existovat - bez nás, bez našeho chtění či nechtění. Jen si dovolit - odstup, nadlehčení, otevřenost, svobodu.... jak málo víme o sobě a o tom, co nás obklopuje. Kdo chce, sám si diagnostikuje alzu a pak ju pošle. Kade tade. Půjde?! Takové starosti si přidělávat nebudu, ještě abych pátrala či šla, odyšla... brr

@Haji : :-))))))))))))) si moja krvná skupina .

@Haji (28.2.2019 20:31)

Aj moja..... :-))))))

@Evelynba @Frezia68 Děkuji, jste mě dostaly! Řídím se heslem, že sranda musí být, i kdyby na chleba nebylo. A než tu srandu ze sebe každý den vykřešu, dá mi to někdy dost práce. Tak si ji přece malicherností nezničím. Přeji všem krásný a pohodový víkend! Jaro je tady!

Aj v našej rodine riešime podobne čo vy všetci. Najčastejšie sú to kľúče od auta a mobil. Kľúče aj mobil vypadli manželovi z vrecka a našli s v gumenej čižme až na druhý deň. Včera to bola mačka. Leží si celý večer pod stolíkom, ale keď ju treba dať von, mačka nikde. Cez noc nemôže byť v byte, lebo strašne mňauká, veď nápadníci sú pod oknami. Keď sme už prehľadali všetky miesta, kde sa zvykne zdržiavať a mačky nebolo, rezignovali sme. Pred spaním idem ešte skontrolovať, či máme zamknuté dvere a naša slečna Mica sa slastne naťahuje v chodbičke pri dverách. Kto ju tam zavrel?

Ked som bola mlada , mala som doslova "sloniu pamat" a pamatala som si aj uplne nepodstatne a nepotrebne veci .Potom "bumbac" na hlavu a vsetko sa zmenilo .Tak som si utvorila vlastnu teoriu o zabudani. Co potrebujes , to si zapamatas. Co si nepamatas -nie je dolezite:-)

Ha, my máme doma poltergeista. Hovoríme mu Voldemort. Mne, sestre a mame schováva okuliare. Bratovi ponožky. Zhadzuje veci z poličiek. Zamyká kúpeľňu zvnútra. A sis má mačku. Tá keď vidí euráčovú bankovku, bleskove na ňu ľahne. (Mačka. Nie sis.) To isté s mobilom. A potom, že "mačka ti vibruje." A včera sa máti pýtala, že prečo je soľ v chladničke a paradajky medzi pohármi...

Ďakujem za komentáre,ktoré len potvrdzujú,že škriatkovia pôsobia,hnevajú,skrývajú najmä okuliare,ponožky,kľúče,mobily......aj všeličo možné. A @Babidka : Mne sa stáva,že hoci niečo potrebujem,nezapamätám si.Ale mám kalendár a tam sú všetky termíny ....kontroly u lekára,termín babinca,avizované návštevy........a čo tam nie je,nie je dôležité. Lebo aj zabudnutý nákup mi nevadí, otočím cestu 2-3 x , lebo pohyb je život :-)))

@Frezia68 Ja som zoznamová. Urobím si nádherný nákupný zoznam. Jednotlivé obchody farebne označím. Lebo som cvok. Dôležité ingrediencie ešte pravítkom podčiarkem. Lebo som cvok. A potom idem na nákup. Zoznam leží doma. Lebo na ňom leží tá sprostá mačka. A ja začínam mať deravú hlavu.

@Nephilim : Lekár mi kázal veľa chodiť,tak chodím :-) .Mačka asi nechce,aby si odišla,tak lístok schováva :-)))))

A ja som dnes zabudla psa vo výťahu. Celý byt som prehľadala, myslela som, že sa mi to sníva.

@Alena45
Z toho si nic nerob. Mna, ked som bola mala (este v kociku) zabudol otec v krcme, teda spravnejsie, pred krcmou na Vajanskeho nabrezi pri Dunaji. Stretol tam spoluziakov a zabudol, ze on je uz aj rodic.

@Alena45 (11.3.2019 18:41)

Haha, si mi pripomenula, ako som omylom vyvrela kocúra na chodbe paneláku, rozprávala som sa s kamoškou, on vyliezol, ja som skončila, zavrela dvere a až o pár hodín som zistila, že kocúr nie je doma, prehľadala som celý byt, až potom mi doplo, že je asi na chodbe. Volala som naňho, nič, šla som pešo dole schodmi a našla som ho na prízemí pod schodmi, zobrala som ho na ruky a on, čo sa nerád pestuje, držal sa ma ako kliešť, až kým sme neprišli do bytu. Odvtedy ide na chodbu len so mnou a keď idem dovnútra, v momente je dnu. Tento rok sa dožíva 17-tich rokov v dobrom zdraví. A stalo sa to pred desiatimi rokmi.