Veronika s oboma dcérkami vo svojej cukrárskej výrobni.
Foto: Archív Veroniky Bušovej
Páčili sa mi zábery z vášho Instagramu, na ktorých cválate na svojom obľúbenom koníku a vedľa vás beží klusom manžel s kočíkom. Je to tak aj mimo záberov na Instagram?
Musím povedať, že to, samozrejme, nie je až taká romantika ako na Instagrame. (Smiech.) Ale keď to manželovi dovolí čas, vždy pomáha. Bol s nami aj v pôrodnici, malinká sa narodila predčasne a strávil tam spolu s nami celý týždeň, veľmi sa tam zblížili. A skutočne aj dnes, keď je malá so svojím tatom, je spokojná, nepýta až tak ani mlieko, ani mamu. Vie sa o ňu úplne plnohodnotne postarať, je vidieť, že majú aj spoločný humor.
A čo ten koník na vašich záberoch?
Kone sú moja láska od detstva, prvého som dostala od rodičov, keď som mala desať rokov. A teraz som sa k nim spolu s dcérou vrátila, je to pre nás obe veľký relax. Koníka mnohí považujú za niečo luxusné. Samozrejme, ako každý šport, aj tento sa dá robiť na vysokej úrovni, no ja vždy s obľubou hovorím, že naša kobylka Alma ma mesačne stojí menej ako náš malý psík, jorkšírsky teriér. (Smiech.) Keď je koník pustený navoľno, pekne v ohrade a papá seno, nechodíme do nejakých arén a nekupujeme preň drahé vybavenie, tak ten jorkšír zje v prepočte na peniaze viac ako ten koník. Som veľmi rada, že aj dcéry vyrastajú pri našej kobylke a ku koňom som pritiahla aj manžela. Pred pár rokmi som začala hrávať konské pólo, ale počas druhého tehotenstva som si musela dať prestávku. No nahradil ma manžel, ktorý v tom období, keď som ja nemohla, chodieval do jazdeckého klubu na hodiny a tak sa vypracoval, že keď máme dobrú „varovku“, chodievame dnes už jazdiť spolu.
Zaujímavé je, že sa vám práca aj rodina úplne prepájajú, je to u vás už asi taký neoddeliteľný balíček.
Áno, je to už také roztočené koleso, ktoré sa nedá zastaviť. A ani by som to už nechcela, pretože je to práca, ktorá ma napĺňa a baví ešte stále aj po tých mnohých rokoch. V práci si aj oddýchnem, neviem si predstaviť, že by som bola celý deň len s bábätkom. Takto stále spolu niečo robíme, napríklad staršia dcéra mi na kurzoch brigáduje. Pomáha, vykladá aj nakladá umývačku a teší sa z toho, že má zodpovednosť. Desaťročné dievčatá teraz milujú pleťové masky, ona si takto pekne nasporí a potom ideme na nákup. Ale zaujímavé je aj to, že už dva roky majú spolu s kamarátkou projekt, v ktorom si zakladajú svoju vlastnú reštauráciu. Chystajú si na to plány, majú koncepciu, pečú si u mňa vo výrobni koláčiky a to, čo za ne dostanú od kamarátov, si pekne odkladajú. Sporia si tak na svoj startup, ktorý sa chystajú spustiť. Veľmi sa mi páči, že takto spolu trávia čas.
Vďaka rodinnej tradícii ste študovali právo. Bolo to u vás samozrejmosťou, že sa budete venovať tejto oblasti?
Áno, pochádzam z právnickej rodiny, moja takmer 85-ročná babička je advokátka a stále aktívne zastupuje advokátsku komoru... Zatiaľ mi deti nevarovala, pretože nemá čas, stále pracuje. A preto nevarovala ani svoje vnúčatá, ani pravnúčatá. Som však veľmi rada, že je stále aktívna. Môj ocino je advokát, teta aj ocinova sesternica tiež, dokonca aj môj brat vyštudoval právo, no podniká v úplne inej sfére. Obaja teda robíme niečo iné, ako sme študovali, no baví nás to. Dnes by som už asi právo neštudovala, skôr nejaký umelecký smer, ktorý by sa mi hodil pri tvorbe videí. Síce sa odo mňa očakávalo, že budem právnička, ale mamina ma veľmi podporila v tom, aby som si išla za svojím snom a venovala sa tomu, čo ma robí šťastnou. Časom si na to zvykol aj môj ocino, ktorý bol pri technickom zrode môjho priestoru a dodnes mi je skvelou nielen technickou podporou.
Videá na svoj Instagram si teda tvoríte sama?
Instagram ma donútil byť sama sebe kameramankou, strihačkou, foodstylistkou, sekretárkou, upratovačkou, PR a marketingovým tímom... Nemám nikoho na pomoc, všetko okolo videí na svoj Instagram si robím sama. Je to teda úplne iné, ako keď s veľkým tímom tvoríme televíznu reláciu. Som za to však vďačná, prešla som si všetkými pozíciami a mám to doslova vydreté. A viete, ako to je – odmakané si človek viac váži a tak dnes po toľkých rokoch práce si už aj sama sebe viem dať trošku úľavu a pracovné úlohy si viac s ľahkosťou užiť.
Diskusia k článku