Foto: Archív Veroniky Bušovej
Vyžadovalo si to odvahu pustiť sa sama do nakrúcania videí?
Ja som s videami začala omnoho neskôr, ako som mala. Asi dva roky som sa učila, všeličo som skúšala a odkladala som to do šuplíka, pretože som s tým nebola na sto percent spokojná. Jedného dňa som si povedala, že sa musím zmieriť s tým, že so svojou robotou nebudem spokojná nikdy. Vždy mám pocit, že sa to dá zlepšiť. Ale uvedomovala som si, že raz treba začať obsah aj uverejňovať. Povedala som si, že v tvorení videí sa budem zlepšovať postupne za pochodu. Už dnes mám aj lepšiu techniku, kameru, statívy, svetlá, a učím sa s ňou pracovať. Hovorím si, že aj ľudia, ktorí ma sledujú na sociálnych sieťach, môžu vidieť môj progres. Keby som si nakrúcala do šuplíka, tak by som s tým dodnes nebola stále stopercentne spokojná. Všade idem na toľko percent, koľko mi to vydá, niektoré veci oželiem, aby som mohla byť viac so svojimi deťmi. Nechodím ku kaderníčke, ani na kozmetiku, ani na nechty a kávičky s kamarátkami, jednoducho na to nie je priestor. Každé jedno video by som vedela urobiť lepšie, ale viem, že potrebujem urobiť rozvoz na krúžky a uvariť obed, tak dám prednosť rodine. Ale myslím si, že Instagram veľa odpustí a má rád aj autenticitu. Deti aj práca sú môj život, tak si žijem v takej bubline, deti zapájam do života, učievame sa spolu v kuchyni, kým ja pečiem alebo varím, a, naopak, ja ich vôbec neodkladám ani na svoje „hobby‘‘, ale nesiem ich spolu so sebou aj na tréningy, či už behať, alebo na kone. Sme spolu radi a patríme k sebe až do večera, keď si spolu všetci aj so psom líhame do jednej postele.
Máte čas odpisovať svojim followerom?
Áno, dvakrát do týždňa si nájdem čas na to, aby som followerom odpísala na všetky otázky o pečení a veľmi si vážim, že mi nechodia „hejty“. Stalo sa mi možno len raz, že mi niekto napísal, že mám strašne zlý recept, lebo sa mu forma nezmestí do mrazničky. Alebo že do koláčika dávam veľa cukru. No všeobecne mám na sociálnych sieťach takých ľudí, ktorí si pýtajú rady o pečení, a preto im aj rada odpovedám, máme vytvorenú veľmi milú a priateľskú komunitu.
Aké bolo štúdium cukrárstva a reštauračného manažmentu na prestížnej škole v New Yorku?
Absolvovanie školy v New Yorku sa nedá prerátať na nášho bakalára alebo magistra, bol to však veľmi intenzívny rok školy a pol roka praxe. Prijali ma na základe výberového konania, neštudovali tam teda automaticky všetci, ktorí sa prihlásili. Napísala som motivačný list v duchu, že keď ma nevezmú, tak zomriem. (Smiech.) Pretože to bola škola pre profesionálov, študovalo so mnou veľa ľudí, ktorí už mali reštaurácie a už pracovali v gastrosegmente. Bola som v tom čase síce amatér, ale o to viac som si zamakala. V New Yorku som nemala rodinu ani priateľov, a tak som si povedala, že celý pobyt venujem škole. A tam sme od siedmej rána až do večera stáli na nohách a piekli. Naozaj sme si to štúdium odmakali aj fyzicky. Veľmi sa mi tam páčilo. Hovorím si, že keď moja dcéra bude chcieť ísť do Ameriky, tak si tam ešte pôjdem urobiť pekársky kurz.
A potom, keď ste prišli na Slovensko, ste sa venovali poradenstvu pre profesionálov. Ako to vyzeralo?
Pomáhala som otvárať profesionálne cukrárske výroby. Ale po čase sa mi už nechcelo toľko cestovať a presúvať sa, pracovala som na svojom zázemí. Takto mám na jednom mieste prácu, mám tu deti, rodinu, stíham koňa, ktorý tam tiež býva. Stále pracujem aj pre profesionálov, napríklad tak, že niekomu vytvorím menu na mieru a oni mi pošlú kuchára, ktorý sa u mňa vo výrobni za týždeň–dva zaškolí. Ale ja už nependlujem, aby som sa mohla plnohodnotne venovať deťom.
V čom to bolo iné učiť profesionálov a ženy, pre ktoré je pečenie hobby?
Keď som začínala, často robieval v prevádzke dezerty niekto, kto mal na starosti studenú kuchyňu, a stávalo sa mi, že som ho musela učiť piecť úplne od základov. Pretože neovládal postupy, a tak som ho učila povedzme prvých päť dezertov. Dnes už mnohé moje followerky vďaka tomu, že skúšajú profesionálne postupy, ktoré sa naučili z internetu, doma vytvárajú nádherné torty a dezerty. Pýtajú si odo mňa omnoho detailnejšie rady ako možno kedysi zamestnanci v prevádzkach, kde som učila. Doma sa učiace dievčatá sú podľa mňa veľmi šikovné, a keby som mala reštauráciu, určite by som ich chcela zamestnať. Majú skvelú motiváciu. Niektoré mamičky na materskej pečú skutočne „brutálne“ torty, a keď mi posielajú svoje výtvory, vidím, že sú veľmi šikovné a ja im fandím. Dokonca aj dievčatá na detských oslavách u mňa vo výrobni pod mojím vedením vedia vytvoriť také torty, že keď jedno očko prižmúrim, pokojne by som ich šupla do predaja.
Diskusia k článku