Foto: Pravda
Nepúšťam sa do zložitých vecí a plech z rúry vyťahujem len vtedy, keď to jednoducho na mňa príde. Občas sú to varené múčniky, napríklad Vansovej dukátové halušky, občas palacinky a smažence (krupičné či kráľovské) a zavše na rôzne spôsoby pripravované vyprážané cestá.
Božie milosti, škoricové pampúchy, lyžicové krapne, tvarohové šišky, snehové gule. Už som skúsil aj vyprážanú ryžu či smažený vanilkový krém. Nebolo to však ono. Boli to moje nepodarky.
Najväčší úspech mali plnené rožky. Rožky sú rôzne a môžete ich plniť čímkoľvek, od výmyslu sveta. Jablkami, hruškami, slivkami, dulami, banánmi, gaštanmi...
Apropos gaštany. Modra bola pred desiatkami rokov známa svojimi gaštanovými hájmi. V Sebrekoch, Holombekoch, Búrkach, Firigloch, Flegruntoch. Boli to stáročné stromy a dnes ich takmer niet. Napadla ich "rakovina" a ostali nám len oči pre plač...
V našej záhrade rastú ešte dva gaštany. Zarodili aj v túto jeseň. Pozbieral som ich, uvaril a ošúpal z oboch šupiek plodu. Bola to papračka. Z uverených gaštanov, cukru, mlieka, masla a pár kvapiek rumu som pripravil hustejšie pyré. Rožky, najlepšie lúpačky, boli už priečne nakrájané. Z ich korpusu som "vydlabal" striedku (znova papračka) a naplnil ich gaštanovou hmotou.
Rožky som potom ponamáčal v rozšľahanom vajci a posypal strúhankou. Vyprážal som ich v slnečnicovom oleji a keď chladli posypal som ich vanilínovým cukrom. Môj "fejtónový" koniec už poznáte. Do pohára som si nalial už čistiaci sa moravský muškát z tohtoročnej mizernej úrody...
Diskusia k článku