Foto: Pravda - Robert Hüttner
Slovná hračka mala v praxi úspech. Napriek mračiacim sa nebesám, napriek dažďu tu minulý týždeň bolo veselo. Po modranských krčmách, viechach, enotékach, vínnych pivniciach aj pod krytým veľkostanom na štadióne sa vyhrávalo. Dvadsaťdva kapiel hralo ľudovo i moderne. Pil sa burčiak, rampáš, mladé aj staré víno.
Národ však vyhladoval. Stánky na Dukelskej , bývalej Stalinovej či Hitlerovej ulici lákali návštevníkov. Pečená hydina, guláše, cigánske. Všetkého bolo nadostač. Zastavil som sa pri stánku pána Rolanda zo Štúrova. Akosi inak mi to tu rozvoniavalo. Dráždivejšie a lepšie. Na grile sa točilo chrumkavé bravčové stehno. Bolo pácované a jemne údené teplým dymom. Vraj, aby nepustilo „sós“. Horúce narezané šťavnaté kúsky sa podávali s cibuľou. Takú dobrotu som dávno nemal v ústach. Biela cibuľa bola nakrájaná nahrubo, jemne osolená a decentne okorenená mletou rascou, kurkumou a karí korením. Skvelá chuť a ideálne gastronomické priateľstvo. K Rolandovej dobrote sa podával biely maďarský chlieb. Od pekára Lipótiho z Ostrihomu. Žiaľ, Roland je abstinent, takže pohár zostal prázdny.
Škoda, preškoda. Pokarhal som ho a on sľúbil, že o rok bude už jeho ponuka kompletná. Prisľúbil, že prinesie ten najlepší Gereho kabernet z Vilánye. Nuž uvidíme...
Diskusia k článku