Nasledujú päť dní po sebe. Dies viridium, štvrtok so špenátom. Veľký piatok, Parasceve, deň bolesti a pôstu. Potom Veľkonočný podvečer, Nocturna paschalis. Ešte nešantite. Deň štvrtý, Pascha. Veľkonočná nedeľa. Už sa uvoľnite. V pondelok je druhá slávnosť veľkonočná. Slávnosť našich detí. Každým rokom vysnívaná šibačka. Budú upletené korbáče a pripravené výslužkové koše. Vstáva sa o hodinu skôr. Aby sme to všetko stihli. Oči mojich vnukov budú rozžiarené. Ide sa k našim i k vašim. Samozrejme, že sa „rukuje" v zbroji. S rúškami na tvárach a v hygienických rukaviciach. Predsa len, treba sa chrániť. Vírus je nebezpečná nástraha...
Na šibačku s mojimi vnukmi budú chodiť ich otcovia. Ja budem ľapieť doma, musím mať čosi pripravené. Bude to skromné, nie ako po tie minulé roky. Niečo chutné, chrumkavé, malé. Čo poteší, čo prekvapí. Už to mám vymyslené. Budú to veľkonočné šatôčky. Z lístkového cesta, so syrovou náplňou. Z modrého syra, z našej nivy. Nebude s tým veľa práce. Rozdrobený syr, nasekaná šunka, petržlenová vňať, kúsok masla. Bez soli a bez korenia. Lístkové cesto si viete nakrájať, šatôčky naplniť a sformovať. Potrite ich žĺtkom a ozdobte kôprovými semienkami. Pečte ich v rúre pri 160–170 °C dozlata.
Keď budú chladnúť, ponúknite deťom k nim citrónovú limonádu. A sebe či dospelým čašu minuloročného veltlínskeho zeleného. Nuž a ak sa vám máli, prihrejte si aj špenátovú polievku. Tá vám trčí v chladničke ešte od štvrtka. Aj mne, nie však špenátová. Je brokolicová a je zelená. Taká totiž na zelený štvrtok musí byť...
Dovidenia o rok. To už hádam ten zákerný nanovírus bude zmrazený kdesi v ďalekých severných ľadovcoch...
Diskusia k článku