
Veľká noc je pôvodne kresťanský sviatok. Veľkonočná nedeľa sa podľa kresťanských cirkví pripadá na prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. K týmto sviatkom sa viaže množstvo obyčajov a nemálo z nich sa týka práve dobrôt, ktoré patria na veľkonočnú tabuľu. Na Zelený štvrtok sa zvyčajne pripravuje niečo zelené. Keďže sa začína jar, vonku sú prvé listy špenátu či žihľavy. Z nich sa pripravovala napríklad polievka, ktorá sa podávala s praclíkmi, no dnes sa už robia aj rozličné špenátové rolády. Na Veľký piatok je prísny pôst. Neje sa mäso a pripravujú sa len pôstne pokrmy. Medzi ne patria rozličné cestoviny zo zemiakového cesta, prípadne rozličné polievky. Tam, kde sa pôst dodržiaval najviac, jedol sa len chlieb s vodou.
Biela sobota bola časom prípravy pokrmov na večer a na Veľkonočnú nedeľu. Piekla sa baba, mazance či barančeky, no pripravovalo sa aj mäso, šunka a ostatné jedlá. Na Bielu sobotu bola vždy bohatá večera, pri ktorej si rodina rozdelila jedno uvarené vajce. Hostina pokračovala aj v nedeľu. Vtedy sa najviac jedli vajcia ako symboly Veľkej noci. V tento deň sa tradične jedla veľkonočná baba, veľkonočné rožteky, ale aj takzvané koláče z kysnutého cesta, osúchy alebo štrúdle.
