Foto: Pravda - Ivan Majerský
Čierna zem, čistá voda, skvelá zeleninová záhrada. A tekviciam sa tam darilo od júla do októbra. Každý týždeň bol tento „zázrak“ na tanieri. Najčastejšie to boli tekvicové smotanové omáčky s čerstvým kôprom, petržlenovými varenými zemiakmi a na masle pripravenou praženicou. Pravdaže, bola z domácich žltučkých vajec. Bože môj, bola to dobrota…
Dnes je tomu inak. Tej klasickej „maslovej“ tekvice je pomenej. Vymenili ju čudesné farebne rôznorodé tekvice zo sveta. Napríklad hokkaido. Až z ďalekej Ázie. Je populárne, oranžové, môže sa variť či piecť aj so šupkou. Neviem ako vám, mne priveľmi nechutí.
Zostávam pri klasike a tekvicovú omáčku často vymieňam za tekvicové ratatouille. Jeho príprava je prostá. Podusím desať-pätnásť minút kúsky ošúpanej tekvice, pridám cesnak, cibuľu, na kocky nakrájaný baklažán a za hrsť nakrájanej červenej kapie. A ešte soľ, korenie, bazalka, pár kvapiek jablčného octu a za lyžicu olivového oleja…
Nuž a vašej fantázii sa medze nekladú. Tekvicu si môžete aj upiecť a potom ju podávať so slaným syrom a s kúskami pomaranča alebo mandarínky. A hádam ešte lepšie, pripravte si pomarančovú zálievku (citrusová šťava, med, olej, soľ). Upečenú tekvicu podávajte s rukolou, rozdrobenou fetou a pripravenou zálievkou.
Určite vám to bude chutiť… Tak ako mexickým Indiánom, ktorí ju pestovali pred viac ako päťtisíc rokmi...
Diskusia k článku