Sú však aj „kuchárky" na čítanie. Napríklad také knihy doktora Petra Ševčoviča. Dielo Z kuchyne bohémskej Bratislavy, vydané v Matici slovenskej v roku 2005, je obdivuhodne múdrym a inšpiratívnym dielom.
Približuje nám lákavé vône a chute starého Prešporka. Nad Ševčovičovým hlbokým tanierom sa vznáša duch príťažlivých kompozícii nemeckých, maďarských, slovenských a židovských jedál. Cícerový šalát, huspenina s vraním mäsom, falošná korytnačia polievka, egrešový rôsol, špargľové perá, mäsová torta, fazuľové kutle s labami. Apropo, „kutle". Boli vraj kultovým jedlom prešporského rímskokatolíckeho kléru. Vyprážali sa v trojobale a jedli sa zaprávané s cibuľou a cesnakom na spôsob rabínskej kuchyne! Bola to slávna, ale slaná fazuľová maškrta.
My si z fazule dnes pripravíme sladkú špecialitu. Budú to sladké fazuľové guľky. Neviete, ako začať? No predsa výberom vhodnej fajty fazule. Nemala by byť malá, tmavá, hnedá, čierna, strakatá. Skôr sa poohliadnite po veľkých bielych plodoch. So suchou fazuľou je viac práce. Treba ju cez noc namočiť a potom často i dlho variť. Viem, je to „nekuchárske", ale radšej pracujem s konzervou. V susednom Rakúsku kupujem kilové konzervy úhľadnej okrúhlej bielej fazule.
Opláchnem ju, osuším, zhomogenizujem a cez jemné sitko pretlačím. Z obsahu tej väčšej konzervy „vydolujem" tak pol kila fazuľovej pasty. Pridám do nej tridsať deka kryštálového cukru, za hrsť sušených hrozienok, dve deci plnotučného mlieka a desať deka opražených a zomletých vlašských orechov, lieskovcov, mandlí či pistácií. Všetko to dobre premiešam a krátko povarím. Keď fazuľová masa vychladne, ušúľam z nej úhľadné guľky. Tie potom obalím v postrúhanej čokoláde a uložím ich do papierových košíčkov. Koncom jesene, keď dozrievajú jedlé gaštany, môžeme časť fazuľovej hmoty nahradiť gaštanovým pyré. A je hotovo. Už vám zostáva len do čaše si naliať slamového alebo ľadového vínka...
Bolo to zo strakatej fazule, bez cukru ale poliate cokoladovou polevou.
Vdaka za pekny prispevok k nedelnej pohode.