Krajina pod Tatrami sa opája už dvadsať rokov úspechmi automobilového priemyslu. Na pozadí montáže milióna automobilov ročne v réžii známych značiek nevedno prečo zaniká originálna slovenská sklárska produkcia. Hravo prekračuje onen milión. Len tak mimochodom, jedna fabrika v údolí medzi Bielymi Karpatmi a Strážovskými vrchmi dáva prácu 1 300 ľuďom. Už viac ako jedno storočie tu vzniká sklo, ktoré si svojou eleganciou podmaňuje ľudské srdcia.
Spolu so vzrušujúcou emóciou krásnych sklených pohárov ponúka RONA aj vysokú úžitkovú hodnotu a výbornú cenu. V Lednických Rovniach sa od samého začiatku darilo skvele spájať zdanlivo nezlučiteľné veci. V tom je podstata úspechu značky pôsobiacej globálne a využívajúcej technický um a vycibrený vkus poslednej sklárskej doliny na Slovensku.
RONA stihla preniknúť do Buckinghamského paláca i do Bieleho domu. Z pohárov vyrobených v Lednických Rovniach pijú víno v luxusnej reštaurácii Rainbow Room Rockefellerovho centra v New Yorku, v prepychových hoteloch v Las Vegas či v Dubaji, objednali si ich na oslavu víťazstiev futbalové kluby Manchester United a FC Barcelona, nalievajú do nich víno najväčšie letecké a námorné spoločnosti sveta.
Prečo? Pretože sklené poháre RONA sú rovnako ako slovenské víno originálnym príspevkom do špičkového umenia, v ktorom sa svet vína a svet skla zlievajú do nekonečného oceánu krásy, navzájom sa povyšujúc. Dokážu existovať na chvíľu aj bez seba – poháre vo vitríne a víno v sude a vo fľaši, ale až ich spojenie v priezračnom kalichu prináša očarenie zo súzvuku dokonalých kriviek pohára. Jeho jednoducho a predsa dômyselne vytvarovaný kalich rozozvučí paletu vôní a chutí, ktoré by si bez neho zmysly nevedeli dosť dobre predstaviť.
Ako oriešok vydal jadierko
Efemérny pocit krásna rozvíjajú v sklárňach tri, ba aj štyri generácie sklárov, ktorým v každej etape vývoja vytvorili podmienky na viac ako len prostú ľudskú obživu veľké podnikateľské umy.
Na začiatku bol viedenský podnikateľ Jozef Schreiber, človek dokonale reprezentujúci ducha zlatých čias rakúsko-uhorskej monarchie na konci 19. storočia. Muž, ktorého rod korenil na Morave, najprv v roku 1890 kúpil v Lednických Rovniach barokovo-klasicistický kaštieľ, dal ho do poriadku aj s parkom a potom v roku 1892 otvoril novú skláreň s presahom na veľký rakúsko-uhorský trh. Sklo z malej slovenskej viesky vykročilo na veľkú púť do sveta, lebo sklu podobne ako vínu je lokálny trh primalý.
Odvtedy uplynulo 129 rokov. Vzostupy striedali pády, sebavedomú sklársku tvár Schreibera vystriedal ponor do anonymity, a to najlepšie, čo skláreň v časoch socializmu vyvinula, šlo zasa do sveta pod značkou Bohemia Crystal či Bohemia Glas. No už vtedy či predtým sa prejavila nevídaná invencia lednických sklárov, ktorá rýchlo prekročila hranice bežného remesla a priemyselnej výroby.
Tak ako pre víno aj pre sklo je príznačné vrstvenie rôznych kultúr, ktoré ho technicky aj umelecky posúvali ustavične vpred. V Lednických Rovniach ono vrstvenie vidno na línii tiahnucej sa v 20. storočí od Moravana Jana Bártu cez prvého slovenského génia sklárskeho dizajnu Karola Hološka, jeho pokračovateľa Jaroslava Tarabu a dnes je nositeľom štafety tzv. personifikovaného dizajnu Patrik Illo.
Jedno je pre týchto mužov, rukám ktorých sa poddávala sklo, typické: spojili svoj život od chlapčenských čias s fabrikou a miestnou sklárskou školou. Tou zväčša prešlo aj kvarteto mužov rozumejúcich podstate sklárskeho biznisu – Stanislav Biroš, Pavol Brnka, Štefan Hanák, Peter Vačko. Práve oni vyviedli sklárne v Lednických Rovniach z hospodársko-privatizačného chaosu deväťdesiatych rokov. Písal sa rok 2001, keď po mnohých peripetiách vytvorili akciovú spoločnosť RONA, a. s., a reinkarnovali rovnomennú značku odvodenú od názvu obce z konca 19. storočia Lednitz Rona.
RONA – dve ľahko vysloviteľné a zapamätateľné slabiky v akomkoľvek jazyku sveta, sa stali symbolom novej dynamickej éry spolužitia skla a vína.
V čom je vlastne RONA iná a originálna v konkurencii svetových výrobcov skla? Slovenský pohár vyniká krásnou štíhlou stopkou, v sklárskom žargóne ju výstižne pomenovali ako ťahanú nohu. Vymyslel ju Karol Hološko, dizajnér s darom od Boha. Osud ho v tridsiatych rokoch zavial do Argentíny, stal sa tam slávny, ale volanie domova bolo silnejšie. Po vojne sa vrátil domov a ukázal, čo vie. Taliani potom prišli s nápadom strojom ťahanej nohy. Kolekciu pohárov nazvali veľkolepo – Michelangelo, lenže ich ťahaná noha bola krátka a hrubá.
V roku 2001 Slováci nečakane rozťali gordický uzol strojom ťahanej nohy, keď zaviedli automatickú výrobu kalíškov s onou ťahanou nohou tzv. dvojitým fúkaním do sériovej produkcie. Sklári z Lednických Rovní na nerozoznanie imitovali ručnú výrobu. Trvalo deväť mesiacov, kým tím inžiniera Petra Vačka vyladil strojovú linku, ale tvrdý technologický oriešok vydal vzácne jadierko. Fabrika znížila výrobné náklady, napokon vždy ide aj o to, koľko výrobok stojí, a ponúkla pohár na elegantnej dlhej stopke. Všetko sa to odohralo v priaznivej konštelácii hviezd naklonených vínu a sklu.
Sklo je roztancovaná balerína
Svetový trh s vínom sa od osemdesiatych rokov minulého storočia rýchlo menil. Do hry vstúpili nielen krajiny z Nového sveta s vínom, ktoré svojím prejavom, aromatikou a ovocnou chuťou zaskočilo tradičné vína z Európy. Spolu s nimi sa objavila grandiózne veľká vlna nových milovníkov vína. Nepili víno preto, aby ním jednoducho uhasili smäd po jedle a navodili si stav príjemného opojenia.
Hľadali čosi viac. Vzrušenie v krásnom pohári. Dávali zbohom jednej dobe a vítali novú. Jej túžby a názor lapidárne vyjadril George Riedel, príslušník starej rakúskej sklárskej rodiny: "Život je príliš krátky na to, aby sme pili dobré víno zo špatných pohárov.“
RONA, technologicky aj dizajnérsky zrelá, sa zmocnila tohto konceptu šíriaceho sa naprieč svetom ako lavína a premenila ho na svoj tromf.
Nedávno skláreň predstavila novú kolekciu štyroch typov pohárov s jednoduchým a symptomatickým názvom Balet. Tvoria ju dva poháre na červené víno, jeden na biele a štvoricu dotvára pohár na šumivé vína, teda francúzske šampanské, španielske cavé, nemecké sekty a dnes čoraz populárnejšie talianske prosecco.
Sklený pohár a víno menia svoju podobu, reagujú ako odevy, automobily či okuliare na módu.
Poháre sú veľmi ľahké, odolné a pružné, s krivkami primabaleríny. Keď sa navzájom dotknú, zazvonia, veď kalich je vlastne obrátený zvon naplnený vínom. Čo sklený zvon, ktorého stena je hrubá okolo jedného milimetra, vlastne vydrží? Skláreň podrobila poháre trýznivej skúške. Kovová guľôčka nemilosrdne naráža do pohára a do priestoru vyletujú zvonivo čisté tóny ako z klavírneho krídla. Nebojte sa štrngnúť s pohárom RONA, je pevný a krásne zvukomalebný.
Aj nežná, elegantná ťahaná noha nesúca kalich dostáva v teste zabrať. Jej dienko pevne uchytia a nohu nemilosrdne ohýbajú vľavo, vpravo, skúšajúc jej pružnosť a odolnosť. Ukáž nôžka, čo zvládneš. Pohár dokonale pruží. V klipe, ktorý si dala RONA nakrútiť, vidíme kreácie primabaleríny SND Violy Mariner. Kto je viac symbolom krásy, pevnosti, pružnosti a nezdolnej ľudskej energie?
Jedna je prenesená do živého skla a druhá vyviera z chvejúceho sa tela tancujúcej baletky. Raz vánok, raz víchor. Sklo i balerína mu odolávajú a nesú sa na jeho krídlach. Predstavme si, že pri červenom víne vojde do jedného po vrch naplneného pohára 740 mililitrov, do druhého, o čosi menšieho, 680 mililitrov vína, pojmú do seba teda takmer celú fľašu. Pravdaže, nemá zmysel nalievať víno po okraj, kalich je veľký preto, aby človek, ktorý víno pije, mohol lepšie vnímať mok rozumom a preciťovať srdcom, presnejšie svojimi rozvibrovanými zmyslami.
Dobrý vínny pohár otvára cez brilantné sklo cestu k nepoznanému trbletu vína. A keď ním vinár zakrúži, víno začne postupne uvoľňovať vo vlnách arómy. Pozor, nesmú sa medzi sebou pobiť a trieštiť, naopak musia ladiť jedna s druhou, vyrážať dych nečakanými kombináciami. Čo všetko dokáže dobre vytvarovaný kalich!
Vlna za vlnou sa vlní a po stenách pohára stekajú vínne slzičky. Pohár predvádza neuveriteľné podoby aj polohy vína. Čo všetko vnímame? Obraz pohára, jeho zvodné pevné krivky, farebnosť vína, vône vystupujúce k nosu, ktorý sa ponára do kalicha, aby vystupňoval vzrušenie, než dôjde k prvému dúšku odhaľujúcemu plásty rafinovane naukladaných chutí?
Virtuozita podmanivej emócie
Stvoriť dobrý pohár je umenie. Patrik Illo, od štrnástich rokov odchovaný na horúčosti skloviny, si ctí dve veci: zručnosť, porozumeniu sklu, jeho vlastnostiam, nástrojom, individuálnym aj tým, ktoré utvárajú technologickú linku fungujúcu ako dobre vyladený orchester. Nenájdeš ideálny tvar, keď nerozumieš sklu ako matérii, keď neovládaš píšťalu, keď nevieš, ako nastaviť stroj, ktorý má vytiahnuť nohu.
To všetko vedia muži od skla. Sklo miluje kooperáciu, je tímový výtvor a zároveň vysoko individuálny. Dizajnér musí mať v malíčku technológiu, potom môže snívať o tom, ako nájde linku, krivku, tvar, ktorý sprostredkuje dve emócie v jednej novej – zo skleného pohára a vína vytvorí tretiu, ktorá obe prekoná.
Sklený pohár a víno menia svoju podobu, reagujú ako odevy, automobily či okuliare na módu. Ako pochopiť, čo sa ešte len rodí, čo vyjadrí nový trend v nálade spoločnosti, ktorá hľadá nové zážitky a opojenie v pohári vína? Víno a sklo, vinári a dizajnéri, manažéri sklární musia čítať poryvy z celoplanetárneho trhu, ktoré signalizujú zmenu. Slovenský priestor je pre sklo priúzky, fabrika, ktorá ráta produkciu v miliónoch, nemôže, ako vraví Patrik Illo, myslieť lokálne. "Musíme stvoriť, vyrobiť pohár, na ktorý spontánne zareaguje Číňan aj Američan, Európan aj protinožec z Austrálie.“
Dá sa to vôbec? Illo povie, že dá, ak vystihnete svetové trendy, vkus a niečo k tomu ešte dodáte. Pokiaľ to neurobíte, nezaujmete. Nielenže slovenský produkt musí byť dielom štandardnej či skôr nadštandardnej technológie a dizajnu, ale zároveň musí strhnúť pozornosť novým pohľadom skla – sklára na víno. Byť v módnom rade a predsa z neho vystúpiť. V skle i vo víne sa zbieha reťaz protirečení. RONA si vie s nimi poradiť.
Flauta je hudobný nástroj, ale je to aj pohár na šampanské. Štíhla stopka, štíhly kalich, z dna ktorého vyrážajú retiazky hravých bubliniek. Táto "šampaňflauta“ si omotala ľudí okolo prsta na celej planéte. Ale ako je to v móde zvykom, ľudstvo rado hľadí aj späť. Šampanské sa kedysi pilo z kalichov v tvare misky. Štefana Hanáka, člena predstavenstva akciovej spoločnosti RONA, za desaťročia práce v sklárňach nesklamali inštinkty obchodníka. Hovorí, že kalichy v tvare tzv. šampaňmisky sa stávajú staronovým prúdom. Rodí sa nový trend.
Aký zážitok nám krok za krokom či rok za rokom sa roztvárajúce kalichy ponúknu? Štefan Hanák podotkne, že "šampaňmisky“ umožnia nové vnímanie šumivého vína. V úzkej flaute sa nevdojak koncentrovala pozornosť na bublinky unikajúceho oxidu uhličitého, ale širší tvar je cestou k novému vnímaniu vína, napríklad aj aromatických prejavov vína. "Šampaňmisky“ možno tiež povedú k aristokratickému špásovaniu so šumivým vínom.
Predstavme si pyramídu z pohárov. Zhora nadol zurčí a perlí sa šumivé víno, kaskáda rozkoše. Je to dekadentná paráda pre tých, čo nevedia, ako sa zabaviť? Nebuďme puritáni, vysoký svet vždy priťahoval záujem plebejcov, najmä tých, ktorých bohatstvo povznieslo zdola nahor.
Američanka Natalie MacLeanová, vynikajúca sprievodkyňa svetom vína, prirovnala poháre na víno k reproduktorom. Nie je to technická prízemnosť, všimnime si, ako onen symbol technicizmu rozviedla. "Tvar, veľkosť a okraj pohára zosilňujú vnútorné kvality vína.“ Mimochodom, viete, prečo je dôležitý tenký okraj skleného pohára? Ak je okraj hrubý, nedopraví víno na jazyk rovnomerne, naopak, ako si všíma Natalie MacLeanová, "tenké okraje rovnomerne rozšíria tekutinu na podnebie úst ako na plochu rovnej diaľnice.“
Nemusíme tri razy hádať, kto je majstrom nad majstrov vo vyfúknutí tenučkého pohárového skla. Okraje pohárov nesúcich značku RONA sú tenké, ale pevné. Zrejme každý z milovníkov vína má doma fľašu dobrého vína, ktoré hľadá životného partnera. Skúste ich spojiť, lebo naozaj platí, že dobrý pohár mení pohľad na víno.
Diskusia k článku