Foto: Pravda - Ivan Majerský
V Mostare sme sa stočili na juh a do Trebinje bolo ešte cez sto kilometrov. Do toho mestečka v srbskej časti Hercegoviny sme dorazili až za tmy. So škŕkajúcimi žalúdkami sme vhupli do reštaurácie Alfa. Jedlá z roštu rozvoniavali navôkol.
Miro si objednal jahňacinu a o mne nebolo pochýb. Rybie slinky ma neopustili. Kapor ani sumec ma však nelákali. Pstruha z roštu, tamojšiu pastrmku, som mal však o pár minút na tanieri. Bol čerstvý a len pred pár hodinami ulovený v chladných vodách rieky Trebišnjice. Šiel dobre od kosti a rozplýval sa na jazyku. Pojedal som ho s grilovanou zeleninou, potieral ajvarom a ulamoval si k nemu ešte teplý biely srbský chlieb. Nebolo to sýte a bolo toho dosť. Len to bolo treba čímsi zapiť.
Čašník Jovan predobre poradil. Autochtónna biela Žilavka 2013 od Milice Andjeli nebola na zahodenie. Bola na tento kraj nezvyčajne reduktívna, dostatočne kyselkavá, príjemne ovocná a k mojej rybičke náramne dobre pasovala...
Diskusia k článku