Fedor Malík:
Prešporské „rizibizi“

Fedor Malík, 25. februára 2014     2 minúty čítania

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha bratislavského rodáka Tibora Éberta Bratislavská fantázia.


Foto: Pravda - Ivan Majerský


Literát a hudobník Ébert sa narodil v Prešporku v roku 1926. Prežil v ňom devätnásť čarovných rokov. Spomína na ne s láskou, nostalgiou a v závere knihy i s drobnou štipkou trpkosti. Ani sa mu nečudujem. V štyridsiatom piatom ho násilne vyviezli do Budapešti...

Knihu som prečítal jedným dychom. Nuž a kapitoly o gastronómii som si zdupľoval... Tiborova matka bola skvelá kuchárka. Svojmu maznáčikovi varila s nadšením a citom. V medenom kotlíku uvarené halászlé, rizibizi s ľadvinkami na čiernom korení, huby s vajcom, krvavnič-ky a pečeňovky od Schmuttera, údený bôčik s knedľou a kapustou, v masti opekaná račišdorfská šunka, dunajský kapor, biftek s horčicou.

Po slanom prišlo sladké. Hrubé hady teplých štrúdieľ, nadýchané vtáčie mlieko, bábovka ako z obrázka. Sem-tam, i keď matka bola katolíčka a otec luterán, sa na tanieri objavilo i židovské jedlo. Tibike miloval šolet a plnený husací krk s ryžou. Po obede sa servíroval čaj.

V nedeľu i na sviatky sa u Ébertovcov nalievali dobré bratislavské moky. Silván od Kernerovcov, rizling od Wurmovcov, slniečková lipovina od Pfeiffera, hladučký gutedel od Ludwiga. K vínu sa podávali teplé pagáče a čerstvo vytopené škvrčiace škvarky.



Diskusia k článku

tico
Moji rodicia a stari rodicia a vsetky tetky, strykovia, sesternice, bratranci boli Prespuraci...Aj u nas sa takto jedlo...Aka skoda, ze tie casy sa pominuly, ale zda sa, ze pomaly sa urcite veci vracaju naspat...Dufajma, ze tomu bude tak...






 



TOPlist