Foto: archív Fedora Malíka
Je čas oberačiek, je pomaly čas oldomáša. Tu pod Malými Karpatmi je vždy v znamení pečenej husaciny a kačaciny. Tá môže mať rôzne podoby. Siahnem trochu do minulosti a predstavím vám ich. Najlepšiu hus môjho detstva piekla moja kochanovská babka Katarína. Húska bola domáca, tučná, chrumkavá, zlatistá a podávala sa s pečenými zemiakmi. My deti sme k nej popíjali mušt z jonatánok...
Roky šli a ja som si postupne zvykal na malokarpatské gastromóresy. Pečená hus sa servírovala s lokšami a dusenou červenou kapustou. V nej musela byť rasca, hrebíček, čierne korenie a sušené hrozienka. Husí bolo však čoraz menej a tak sa „prešlo“ na kačicu. Kačicu zo socialistických veľkochovov. Spočiatku nám nevoňala, neskôr sme si na ňu zvykli. A potom sa nám otvorili hranice. Markety ponúkali hydinu maďarskú, francúzsku, nemeckú, poľskú.
Naposledy menovaná ma sklamala. Pred rokmi som kúpil poľského gunára, ktorý bol taký ako maratónsky bežec. Odvtedy sa húskam vyhýbam. Kačica je mojím favoritom.
Vo svete som mal na tanieri skvelé kačky. Na bruselskom Grand Place, v reštaurácii Le Cygne som pojedal kačacie prsia na tropickom ovocí. Boli pripravené na vanilke. Vo Vancouvri som pričuchol k čínskej karamelovej kačici a v Maďarsku ma prekvapila pečená kačka, ktorá sa podávala s plátkami čerstvo upečenej vianočky a bielou kapustou. Bielou vraj preto, že aj kačica má perie biele...
Na našom tohtoročnom vinohradníckom oldomáši bude kraľovať vodňanská pečená kačica. V jej brušku budú jabĺčka – plánky z kamenice našej vinice v Ingloch a dopekať sa bude s kvapkami modranského medu. Na tanieroch bude s červenou kapustou a lokšami pani Mydlárikovej. Deti sa uskromnia s tramínovým muštom a my dospeláci si nalejeme čašu nášho ryňáka 2019 z honu Firígle. Skvelé víno. Šampión nedávnej rakúsko–slovenskej súťaže odrody Rizling rýnsky. Príďte okoštovať...
Aj ja mam rada kacice, su mensie, rychlejsie upecené, chutenjsie nez kacer. Te vase by som rada okostovala , najma ked su s loksami, pomazanymi kacacou mastou.