Kedy dosahujú tvorcovia vína vrchol? Svoje možnosti naznačia už v mladosti a potom múdrejú vekom ako vinič. Máločo si je osudom také podobné ako človek, vinič a ich spoločné, prírodou režírované dielo – víno.
Mrva so Stankom neboli náhodným produktom deväťdesiatych rokov, ale výrazom revolty a vzopätia generácie mladých ľudí, ktorá s nadšením privítala novembrovú revolúciu ako šancu raz a navždy zmeniť svoj socialistickým štátom vopred napísaný osud. Uchopili ho pevne do svojich rúk a režírovali vlastnou vôľou a predstavami.
Stretli sa akoby čírou náhodou. Vytvorili ľahko zapamätateľnú dvojicu. Stanko urastený, Mrva postavy subtílnej, ale každodennou prácou v dedovom vinohrade a pivnici dobre ukutej, s prekvapujúcou silou.
Mrva bol od detstva šibal, s ktorým čerti šili, potrápil učiteľov aj rodičov. V polovici deväťdesiatych rokov mal za sebou mladý vinársky inžinier čerstvú podnikateľskú aj tvorivú skúsenosť s vínom. Skúšku z praxe absolvoval u Rakúšana Josta Hőplera, dodávateľa špičkových vín do Hofburgu. Pobudol uňho tri roky a deň čo deň nasával podnety, ktoré vysielala nielen moderná pivnica, ale aj obchod, marketing a dvorany, kde sa podávalo víno. Z Rakúska sa vrátil na Slovensko sebavedomý muž, ktorý sa rozhliadal po príležitosti, ktoré ponúkala rýchlo sa meniaca spoločnosť.
Peter Stanko pochádzal z učiteľskej rodiny. Od útleho detstva športoval, ako dorastenec sa stal viacnásobným majstrom ČSSR v plávaní na znak. Plavecký šport je plný driny, odriekania, ale naučí človeka systematickej práci, rozvíja vôľu. Neopiera sa iba o silu, odolnosť tela, ale aj o umenie zosynchronizovať všetky činnosti. Zladiť telo a ducha, dosiahnuť súhru rúk, nôh, pľúc a mysle, naučiť sa počúvať trénera, spolupracovať. Bola to dobrá výbava do života. Bodaj by aj dnes každého mladého dospievajúceho muža a ženu motivovalo olympijské citius, altius, fortius – rýchlejšie, vyššie, silnejšie.
Dvojicu dalo dovedna nečakane práve víno. Peter Stanko vyštudoval manažment strojárskej výroby, ale ako ryba vo vode sa cítil v biznise, ktorý porodilo obnovujúce sa trhové hospodárstvo – v reklame. Jeho agentúre sa darilo. Jeden z jeho klientov sa chcel blysnúť vínnym darčekom. Stanko sa vtedy na radu priateľa stretol s Vladimírom Mrvom a ochutnal jeho víno, o ktorom sa medzi ľuďmi šírilo, že je to mok z iného sveta. Z pohára vystúpila ľahká, svieža vôňa a víno v ústach mu nežne objalo chuťové poháriky. Bývalý športovec so striedmou životosprávou objavil nápoj, ktorý ho zaujal. Zarezonoval v ňom podnikateľský inštinkt, ktorý nečakane rozozvučalo víno.
Pár funguje, keď sa dopĺňa
Písal sa rok 1997, keď dvaja mladíci spojili svoj osud založením spoločného vinárstva. Projekt spúšťali v čase, keď aj najbláznivejšia myšlienka sa dala uskutočniť. Mrva si spomenie, že po návrate z Rakúska mu istý bohatý muž očarený podobou jeho vína ponúkal sedem miliónov korún na vybudovanie vinárstva. S dvoma spolužiakmi si však vypýtali 11 miliónov korún… Sponzor zostal zaskočený a z projektu vycúval.
"Dnes som rád, že z veľkorysej ponuky nič nebolo,“ vráti sa po rokoch k zabudnutej epizóde Vladimír Mrva. "Jednak by nevzniklo Vinárstvo Mrva&Stanko, jednak dvaja vinári sú ako dvaja kohúti na smetisku. Každý by sa chcel presadiť. U nás došlo k správnej deľbe práce. Peter riadi všetko, čo súvisí s ekonomickým chodom vinárstva, a že tých vecí bolo a je, počnúc výstavbou a končiac marketingom, neúrekom, netreba pripomínať. Kým ja zodpovedám za víno. Podnikateľský pár sa má dopĺňať, vytvárať nový celok, a to sa nám podarilo,“ podá obraz o spolužití prospievajúcom rozvoju vinárstva Vladimír Mrva.
Na kraji Trnavy, tam kde sa cesta vydáva k Horným a Dolným Orešanom, začali v roku 2000 dvaja mladíci budovať vinárstvo, aké Slovensko dovtedy nepoznalo. Chceli ním dať bodku za etapou poznačenou improvizáciou. Pár rokov si prenajímali pivnice bývalých družstiev z okolia starého kráľovského mesta. Len mladí sebavedomí chlapi so železnou kondičkou mohli vydržať divoké jesenné kampane, keď večer doviezli čerstvo obraté hrozno, aby sa vzápätí pustili do jeho spracovania. Vpred ich hnala vášeň, posadnutosť a rastúci dopyt po ich víne. Bolo priezračne čisté, voňalo ako rozkvitnutá lúka a chutilo po rôznych druhoch ovocia, neobťažovalo hlavu alkoholom.
Kde sa berie vinársky talent? Prvým Mrvovým učiteľom bol jeho dedo, zakladateľ Vinohradníckeho a ovocinárskeho spolku v Zelenči. Práve on povzbudil tínedžera, aby si zvolil modranskú strednú vinársku školu. Bola liahňou veľkých slovenských vinárov, spomeňme si na Miroslava Petrecha, ktorý Slovensko preslávil rizlingmi. Z Modry zamieril Mrva do Lednice, kde si mladíka všimol otec moderného česko-slovenského vinárstva profesor Vilém Kraus. Bol to pozoruhodný muž, ktorý ovplyvnil svojimi názormi dve generácie vinohradníkov a vinárov.
Kraus videl víno v širokých rámcoch, nedával dôraz len na samozrejmé odborné znalosti a zručnosti, ale učil študentov vnímať víno ako kultúrno-spoločenský fenomén.
"Každé víno odkiaľsi pochádza, je odrazom prostredia a v krajine zanecháva aj hlbokú stopu v podobe vinohradov a pivníc, vinárskej architektúry. Víno je v nás, viac ako si myslíme,“ spomína na Krausov odkaz Mrva. Keď sa spoločne s Petrom Stankom pustili do výstavby nového vinárstva, neraz o Krausovom odkaze spolu debatovali. Pochopili, že vinárstvo musí byť viac než kolískou zrodu vína, musí navodiť atmosféru výnimočnosti, pripomenúť, že tu vzniká nápoj reprezentujúci krajinu, jej ducha a hodnoty. Ako pretlmočiť toto posolstvo vína?
Chrám umenia žiť
Po páde železnej opony sa Slováci vybrali do sveta. Ochutnali vína, aké doma nepoznali, a obdivovali vinárske cesty lemované skromnými aj zámožnými pivnicami, luxusnými vinárskymi zámočkami – chateau. Mrva so Stankom zbierali jednu inšpiráciu za druhou. Na starom kontinente i v krajinách Nového (vinárskeho) sveta.
Utešene im rástla produkcia. Odštartovali ročnou výrobou 12-tisíc fliaš a päť rokov po sebe ju zdvojnásobovali. Rýchlo zdolali métu 100-tisíc, potom 200-tisíc fliaš a celé jedno desaťročie mali vína vypredané skôr, než ich stihli vyrobiť. Takýto raketový štart sa už nepodarí zopakovať ani jednému slovenskému vinárstvu. Odštartovali v neopakovateľnom čase a vyprovokovali ostatných, aby sa vydali po ich stopách. Dnes ustálili ročnú produkciu na objeme 350-tisíc fliaš vína. Sú rešpektovaní, ale rok čo rok musia dokazovať, že majstri zostávajú majstrami.
Jedno prvenstvo im už neujde. Prví ukázali, že aj Slováci vedia vyrobiť víno, ktoré svojím prejavom v ničom nezaostáva za tým, čo našinci ochutnali v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku či v Taliansku. A k pôžitku z vína, počnúc rokom 2004, pridávali neočakávané zážitky z prostredia, v ktorom sa víno vyrobilo, dozrievalo a degustovalo.
Najprv pragmaticky vybudovali moderný vinársky závod. Ten spredu prekrýva rotunda čnejúca k nebesiam ako večne pre víno otvorená nádoba. Aké dôležité je podobenstvo, ktoré prvým vizuálnym kontaktom posiela prichádzajúcemu návštevníkovi architekt. To, čo ľudí najviac chytá za srdce, sa však ukrýva v podzemí. Vznikalo celé jedno desaťročie a potom sa ešte nejaký čas cizelovalo do súčasnej podoby.
Jedni sú nadšení z drevenej pivnice, kde pod mohutnou betónovou klenbou stojí batéria ušľachtilých päťtisíc- až osemtisíclitrových dubových sudov. Samy osebe sú umeleckým dielom. Oproti ním sa vinú šíky barikových sudov. Jedným pohľadom sa pivnica nedá obsiahnuť. Keď do nej vkročil pred jedenástimi rokmi už vyše 80-ročný profesor Vilém Kraus, ktorý prechodil najznámejšie západoeurópske vinárske klenoty, na chvíľu stratil reč a potom vyriekol: "Postavili ste jeden z najkrajších chrámov vína, aký som kedy videl.“
Víno miluje umenie a samo je umením. V jednom zo sudov zrie do krásy cuvée s názvom Modré rieky. Pochádza z novošľachtencov, ktoré do vinárstva dotiekli po orešianskej ceste z vinohradov Karola Braniša. Dolnoorešiansky vinohradník patrí k najlepším znalcom rýdzo slovenských odrôd, ktoré vyšľachtila Dorota Pospíšilová. Mrva a Stanko vytvorili zo štvorice odrôd Hron, Váh, Rimava, Rudava cuvée (ročník 2011), ktoré na výstave Concours Mondial de Bruxelles označili za najkrajšie pôvodné červené víno zo strednej a z východnej Európy.
Kde sa najlepšie ochutnáva a chutí víno? V pivnici v sprievode ľudí, ktorí ho stvorili. Mrva so Stankom nenápadne zamieria z drevenej pivnice do tunela, ktorý vedie do archívnej pivnice. Kóje, v ktorých spočívajú fľaše s vínom, pripomínajúcim 25-ročnú vinársku cestu, sú vymurované z tehál zo starých trnavských pivníc. Kým jedni dedičstvo predkov nemilosrdne búrali, iní ho na druhom konci Trnavy obnovili.
Víno v archíve je nemý svedok našich činov (i výčinov) a ukazuje, ako sa podobne ako človek časom mení. Ochutnaj ma, človeče, aby si zistil, že mladosťou sa všetko iba začína, že aj zrelosť má svoje hranice, po ktorých prichádza starnutie, vec prirodzená. Víno nás nielen obveseľuje, ale aj vraví, akí sme a čo nás čaká. Nekonečný je cyklus života.
Tristo degustácií do roka
Nekonečné sú témy, ktoré náhle otvárajú debaty o víne. Tím vinárstva sa stretne počas roka so svojimi priaznivcami na vari tristo degustáciách, ktoré prinášajú 300 variácií znovu sa opakujúceho a vždy čímsi iného príbehu o víne.
Ochutnávky sa začínajú spravidla prehliadkou "výroby“, teda miesta, kde strapce hrozna prepadnú z násypníka do mlynko-odstopkovača, odtiaľ do pneumatického lisu. Bobule tu lisujú jemne, ako sa vinár správa k muštu, také bude víno. Mušt končí vo vinifikátoroch a v maceračných tankoch, kde milióny kvasiniek rozbiehajú zázračný proces kvasenia. Pochopiť metamorfózu muštu na víno je podstatou vinárskeho umenia. "Ľudí táto premena zaujíma a radi sa vydávajú v našom sprievode na prehliadku vinárstva pri každej návšteve. Považujú to za svojrázne otváranie trinástej komnaty,“ podotkne Peter Stanko.
Ako sa rodí a robí víno, ktoré niekedy po mesiacoch, inokedy až po rokoch postupne sa v ňom odohrávajúcich zmien poskytne človeku priam euforické potešenie, nečakané uvoľnenie, stav blaženosti? V rotunde, ktorá nás očarila už pri prvom kontakte, pritiahnu zrak strieborné antikorové tanky. Sú kaskádovito usporiadané. Najmenšie majú objem 500 litrov a potom rastú po tisícke. Najväčšie pojmú 12-tisíc litrov. Dostatok rozmanito veľkých nádob umožňuje pracovať s veľkým množstvom muštových odrôd, každoročne je ich okolo dvadsať. Postupy spracovania sa od odrody a typu zamýšľaného vína líšia. Vína vznikajú rôznymi typmi kvasenia. V zásade ide o dômyselnú hru s teplotou muštu, o správnu voľbu nádoby a materiálu, z ktorej je vyrobená. Niektoré postupy sú založené na efektoch kryomacerácie, iné carboximacerácie, pri inom postupe zostáva víno mesiace ležať na kvasinkách.
Víno je o večnom experimentovaní, o hľadaní ideálneho nápoja. Cesty a zvolené prostriedky sú rôzne. Mrva so Stankom nechávajú biele vína zrieť v antikorových nádobách, ale používajú aj ojedinelé betónové "vajíčko“, ako aj odveké dubové sudy, na ktoré si potrpia červené vína, ale aj niektoré biele. Pointa spočíva v tom, že antikoro, drevo či betón poskytujú rozdielnu interakciu vína s vonkajším prostredím. Treba vedieť, ako víno školiť.
"Je na ume a cite vinára, aby správne zvolenou vinifikáciou dorobil víno, ktoré si podmaní človeka,“ prehodí akoby mimochodom Vladimír Mrva.
Kredit vinára aj vinohradníka
Jeden z nestorov slovenského vína Ondej Celleng raz o vínach Vladimíra Mrvu a Petra Stanka povedal, že ich výnimočnosť je založená na tom, že pozbierajú najkrajšie hrozienka zo slovenských vinohradov. Už sme hovorili o výnimočnom vinohrade Karola Braniša, ale skvelé vína pochádzajú aj z vinohradov PD Čachtice či PD Mojmírovce, alebo z Vinodolu, kde sa narodil legendárny ružový kabernet, víno, ktoré získalo v roku 2010 titul šampióna na Paris Vinalies Internationales.
V už spomínanom tuneli si návštevníci všimnú vitríny so sondami, ktoré odhaľujú, v akej pôde a horninovom podloží vinič korení. Je to krásna exkurzia podzemím Slovenska, ktoré dodáva vínam spolu s mikroklímou panujúcou v jednotlivých vinohradoch nezameniteľnú arómu a chuť. Mrva so Stankom bez okolkov priznávajú pôvod hrozna, uvádzajú ho na etiketách, "pretože terroir a práca vinohradníka nezameniteľným spôsobom formujú víno, práve tak ako vinár,“ zdôrazní Vladimír Mrva.
Nedávno navštívila trnavské vinárstvo Laura Young, manažérka vinárstva Saint Claire pre európsky trh, ktoré patrí do top trojky novozélandských výrobcov vína. Povedala, že nemajú najmenší problém s tým, že viac ako polovicu hrozna nakupujú od vinohradníkov. "Ak od toho či ono pestovateľa vyrobíme vynikajúce víno, zviditeľní ho rovnako ako nás a dá do pozornosti výnimočnú lokalitu. Nevidím v tom žiadne úskalie pre tvorbu vína, ostatne, ak sa nám vydarí, zvyšujeme nielen svoj, ale aj vinohradníkov kredit,“ uviedla Novozélanďanka Laura Young, na margo aj na Slovensku známej diskusie na tému, čie víno je lepšie.
Kam sa uberá súčasné vinárstvo? Vladimír Mrva odvetí, že celkom určite sa oceňuje originalita a samozrejmou sa stáva požiadavka, aby víno bolo pilierom zdravej výživy. "Menej alkoholu a krásny pôžitok bez negatívnej stopy poznačujúcej výkonnosť človeka. To sú vína, ku ktorým smerujeme a pod ktorými rozumieme moky brilantne čisté, odrodovo jednoznačne čitateľné, svieže, korenisté, pikantné, vína dobre vyzreté s prirodzenou dávkou noblesy a šarmu.“
Diskusia k článku