Foto: Archív Lýdie Eckhardt
Ste typ, ktorý najradšej varí a pečie pre rodinu, známych či návštevy alebo vám neprekáža si urobiť niečo chutné aj len sama pre seba?
Návšteva je pre mňa veľká výzva a motivácia. S láskou vymýšľam, čím by som ju pohostila a potešila. Najradšej robím jedlá v zapekacích misách, všetko si pripravím skôr, aby som od návštevy nemusela odbehovať. Veď to poznáte – sadni si k nám, nebehaj toľko! Ešte stále vyhriata rúra zabezpečí kvalitu teplého pokrmu. Pre samu seba však toľko námahy nezvyknem vynaložiť. Mám rada šaláty a jednoduché jedlá.
Bol váš syn dobrý jedák či typ dieťaťa, pre ktoré bolo treba viac vymýšľať ako variť?
Mala som šťastie, že Martin bol dobrý „stravník“. Samozrejme, že mal svoje obľúbené jedlá, ale nevymýšľal.
Máte aj nejaký obľúbený typ jedla alebo jedál, ktoré rada pripravujete?
Veľmi mi chutí talianska kuchyňa: cestoviny, šaláty či ich zákusky. Ale nie som veľmi vyberavá v jedle, a keď to ešte niekto iný pripraví, tak pozitívna chuť sa mi výrazne znásobí.
Máte rada aj pri varení tvorivosť či ste typ, ktorý hľadá recepty a podľa nich sa riadi?
V dnešnej dobe máte naozaj všade okolo seba veľa inšpirácií a cez siete vám priletia takmer z celého sveta. Z rodičovského domu som si však doniesla pravidlo, že jedlo sa nevyhadzuje. Tak ak by to malo hroziť, využijem všetko, čo mám v chladničke. A potom sa mi stane, že už neviem zopakovať rovnaké menu, ktoré rodine v minulosti chutilo.
Hovorili ste, že rada cestujete – ste typ, ktorý rád ochutnáva miestne špeciality, nosí si korenia a inšpiruje sa inými kuchyňami?
Milujem cestovanie, poznávanie nových krajín, kultúr a, samozrejme, aj ich národného jedla. Keď cestujem, vždy sa inšpirujem, a to doslova všetkým. Často sa vrátim s veľkou pokorou a vďakou, že žijem v Európe a na Slovensku. Bola som vo veľmi chudobných krajinách, kde ľudia žijú skromne, ale sú milí a príjemní. Možno uvedomenie, že pustím vodu a tečie teplá a ešte k tomu aj pitná, ma núti zamyslieť sa nad hodnotami a hlavne problémami života. Nehovorím, že všetko je u nás ideálne, ale práve cestovanie mi úplne zmenilo priority. Určite si sem-tam niečo z týchto krajín aj donesiem, ale moja najväčšia hodnota sú zážitky a spomienky.
Ak si spomínate, kde vám mimoriadne chutilo, respektíve ktorá kuchyňa?
Ázijská, a bola som prekvapená, že ázijské jedlá, ktoré ponúkajú na Slovensku, v Číne chutili úplne inak, napriek rovnakému názvu a zloženiu. Ale asi ani bryndzové halušky by v Číne nechutili tak ako na Slovensku.
Spomínali ste, že ako dieťa ste nemali rada práce v záhrade a že teraz je aj to pre vás forma relaxu. Myslíte, že záľuba pracovať v záhradke ide s vekom?
Ako dieťa som mnohé činnosti, či už v záhrade, ale aj okolo domu, vnímala ako príkazy a kantorstvo zo strany rodičov. Musela som ich vykonať, ale v myšlienkach som už bola pri hre a kamarátkach. Každý vekom zrejeme, prichádzajú nové záľuby, ale aj priority. Milujem „hrabať“ sa v zemi. Aj keď nie som veľká pestovateľka, malé úspechy sa mi už dostavili. Najradšej sa však venujem kvetom. Milujem hortenzie, ktorými som obsypala doslova celú záhradu. Sadím ich všade, kde sa uvoľní miesto, najradšej však k stromom, ktoré ich ochránia pred priamym úpekom slnka.
Ako vyzerá, alebo mal by vyzerať, váš ideálny deň?
Ja žijem ideálny deň, respektíve som si túto skutočnosť konečne začala uvedomovať. Samozrejme, náš život nie je ilúzia a nebolo nám dopriate vlastniť zázračný prútik, ale bolo nám dané uchopiť svoj život. Keď je niekto šťastný, je to len a len jeho zásluha. Myslím si, že človek nerozhoduje o svojej budúcnosti, rozhoduje však o svojich návykoch, postojoch, vlastnostiach a tie rozhodujú o jeho budúcnosti. Prečo som niekedy nebola šťastná? Možno som chcela byť niekým iným, byť niekde inde. Ale ani každé jazero nesníva byť oceánom... Je veľmi dôležité začať deň s úsmevom, ktorý je signálom nielen pre okolie, ale aj pre naše vnútro. myslím, že v živote vôbec nie je nutné vedieť, kam ideme a prečo ideme... jediné, čo je dôležité, je, že ideme s radosťou a s úsmevom, lebo vtedy nemôžeme ísť zle.
Pripravte si plnené baklažánové roládky a nepečený tvarohový koláč podľa Lýdie Eckhardt:
Diskusia k článku