Foto: Pravda - Ivan Majerský
Napriek tomu, aj v tomto priestore sa nájdu činnosti, ktoré mi lezú na nervy. Nerád sa napríklad babrem s múkou a sypkými materiálmi. Malá nepozornosť a už je múka či práškový cukor na koberci.
Nerád miesim aj cestá. Málokedy odhadnem pomery pri ich homogenizácii. Raz je to riedke, raz husté. Cesto si zásadne vyberám v policiach či chladničkách marketov hotové. Je to pohodlné a praktické.
Akurát, že výber je priúzky. Aj názvy na obaloch sú uvádzané v cudzích jazykoch a sú písaní „mikropísmom“, na ktoré potrebujete silné okuliare. S ponosami a výhovorkami však už radšej skončím.
Je čas adventný, prichádzajú vianočné a novoročné sviatky. Nastáva doba pečenia. Kupujeme teda cestá. Zo sortimentu najčastejšie siahame po lístkovom či „pizzovom“ ceste. Linecké je v ponuke málokedy.
Nedávno som však objavil „krehké cesto“, po anglicky „shortcrust pastry“. Rozhodol som sa, že na víkend budú z neho ovocné košíky. Cesto som vyroloval s papierom na pečenie na plech, narezal som ho na štvorčeky, pripravil som z nich v kovových formičkách dobrú dvadsiatku košíkov.
Naplnil som ich zmesou drene mišpúľ, ktorá je vhodná na použitie až po zmäknutí plodov. Je s tým trochu prplačka. Mišpuľa germánska je pomerne malé ovocie s väčšími semenami. Vnútorný obsah bobule treba pretlačiť cez jemné sitko a jeho chuť dotvoriť práškovým cukrom a pomarančovou šťavou.
Mišpuľovou plnkou som naplnil košíčky a po ich upečení (25 minút, 180 °C) som takmer hotovú sladkú dobrotu ozdobil hurmi-kaki kompótom… Poviete si, ten Malík nič nové nevymyslel. Nemáte celkom pravdu. Mišpule aj hurmi-kaki boli totiž z úrody našej vlastnej záhrady...
Diskusia k článku